|
Už ani nobelisti nevedia ako ďalej. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2015 je prvý, ktorý priznal, že sa mýlil. Nedávno uverejnil Medzinárodný menový fond článok Angusa Deatona Rethinking My Economics. Sir Angus Deaton je profesorom na Princetonskej univerzite. Ocenenie odôvodnila Kráľovská švédska akadémia vied v roku 2015 takto: "Hospodársku politiku určenú na zníženie chudoby možno navrhnúť len vtedy, keď budú pochopené spotrebiteľské voľby jednotlivcov. Viac ako ktokoľvek iný, Angus Deaton zlepšil toto chápanie. Prepojením podrobných individuálnych volieb a súhrnných výsledkov, jeho výskum pomohol transformovať oblasti mikroekonómie, makroekonómie a rozvojovej ekonómie." Takže približne takto rozumie svet expertov ekonómii. Výsledkom pôsobenia týchto expertov je chudoba, zadĺženosť, ekonomická nespravodlivosť, prehlbovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými... Ale aj samovraždy, alkoholizmus, drogy. Tieto javy menuje sám Angus Deaton. Je pozoruhodné, k akým myšlienkam dospel Sir Angus dnes. - Myslím, že naša krajina, USA, si vedie zle, napriek všetkému tomu humbugu, ktorý sa robí okolo toho, ako sa nám ekonomicky darí. - Neobviňujem z korupcie. Napriek tomu by ekonómovia, ktorí za posledné polstoročie skvele prosperovali, mohli byť obviňovaní, že majú vlastný záujem o takú podobu kapitalizmu, ktorá v súčasnosti existuje. - Finančnú krízu sme neočakávali, a čo je ešte horšie, mohli sme k nej prispieť príliš nadšenou vierou v účinnosť trhov, najmä finančných trhov, ktorých štruktúru a dôsledky sme chápali menej dobre, ako sme si mysleli. - Náš dôraz na výhody slobodných, konkurenčných trhov môže spôsobiť, že si neuvedomujeme dôležitosť moci pri stanovovaní cien a miezd, a pri ovplyvňovaní politiky s cieľom zmeniť pravidlá hry. - Často prirovnávame blahobyt k peniazom alebo spotrebe a zabúdame na veľa z toho, čo je pre ľudí dôležité. V súčasnom ekonomickom myslení záleží na jednotlivcoch oveľa viac ako na vzťahoch medzi ľuďmi v rodinách alebo v komunitách. - Som oveľa skeptickejší k prínosom voľného obchodu pre amerických pracovníkov a som dokonca skeptický k tvrdeniu, ktoré som spolu s ďalšími v minulosti uvádzal, že globalizácia bola zodpovedná za obrovské zníženie globálnej chudoby v posledných tridsiatich rokoch. - Som presvedčený, že zníženie chudoby v Indii malo len málo spoločného so svetovým obchodom. K zníženiu chudoby v Číne by mohlo dôjsť s menšími negatívnymi následkami pre pracovníkov v bohatých krajinách, ak by čínska politika spôsobila, že by Čína šetrila menej svojho národného dôchodku, čo by umožnilo absorbovať viac jej výrobného rastu doma. - Ide o to, že ľudia, ktorí prišli o prácu, prišli kvôli čínskemu šoku o peniaze. Ale my ostatní dostávame lacný tovar vo Walmarte a Targete. Teoréma hovorí, že hodnota toho, čo získame, je vyššia ako hodnota toho, čo oni stratia. Problém je v tom, že ide o rôznych ľudí. Manažéri firiem môžu ťažiť tak z vyšších ziskov, ako aj z lacnejšieho tovaru. Lacnejší televízor však napríklad človeku, ktorý živí domácnosť, nevynahradí stratu živobytia. - Ekonómovia by mohli povedať, že logickým krokom na požiadavky na vyššie mzdy zamestnancov by bolo, keby výrobcovia vyrábali autá v Číne, kde je to lacnejšie. Ale to sa nestalo. Ukázalo sa, že výrobcovia mali v skutočnosti pomerne veľkú ziskovú maržu, o ktorú sa museli kvôli štrajku podeliť s robotníkmi. To je tiež stará ekonomická myšlienka, ktorá sa však v súčasnosti príliš nepraktizuje - že vlastne existuje medzera, ktorá je k dispozícii buď pre zisk, alebo pre mzdy. A o to, kto ju získa, sa vedie akýsi triedny boj. - Historici, ktorí rozumejú náhodnosti a viacnásobnej a viacsmernej kauzalite, často robia lepšiu prácu ako ekonómovia pri identifikácii dôležitých mechanizmov, ktoré sú pravdepodobné, zaujímavé a stoja za zamyslenie, aj keď nespĺňajú inferenčné štandardy súčasnej aplikovanej ekonómie. - Zvykol som sa prikláňať k takmer konsenzu medzi ekonómami, že prisťahovalectvo do USA je dobrá vec s veľkými výhodami pre migrantov a malými alebo žiadnymi nákladmi pre domácich nízkokvalifikovaných pracovníkov. Už si to nemyslím. Dlhodobejšia analýza za posledné storočie a pol hovorí o niečom inom. Nerovnosť bola vysoká, keď bola Amerika otvorená a bola oveľa nižšia, keď sa zatvorili hranice. Opäť sa zvýšila po zákone o imigrácii a národnosti z roku 1965, keď podiel ľudí narodených v cudzine vzrástol. - O držiteľoch Nobelovej ceny za ekonómiu je známe, že na ceremóniách v Štokholme navzájom odsudzujú svoju prácu, čo vyvoláva zdesenie tých laureátov vied, ktorí veria, že ceny sa udeľujú za to, že sa veci zlepšujú. Čo z toho vyplýva pre Slovensko? Že ideme ďalších 35 rokov nesprávnou cestou. 41 rokov komunizmu a 35 rokov "slobodného" trhu znamenajú tri štvrtiny strateného storočia. Znamenajú chudobu, 500 000 ľudí, ktorí z krajiny odišli, ďalšie stotisíce, ktoré sa odísť chystajú. Stotisíce ľudí na týždňových turnusoch v Rakúsku, Česku a v Bratislave a následný rozpad rodín. Vyprázdnené obce a celé okresy, práca za tretinové mzdy oproti Rakúsku, kriminalita, korupcia. Ale aj rozdelenie spoločnosti, strata dôvery v politický systém a aj strata dôvery k médiám. Len preto, že sme nekriticky uverili skupine podpriemerných ekonómov. Svoje pochybenie, na rozdiel od Angusa Deatona, nikdy nepriznajú. To nikto ani neočakáva. Stačí nech sa stiahnu z verejného priestoru a prestanú otravovať táraninami o reformách či inováciách, pretože ekonomike, žiaľ, nerozumejú. Sú to opatrenia, ktoré zlepšujú produkciu, teda ponuku. Dnes ale treba riešiť dopyt. Nízky dopyt zapríčinený nízkymi mzdami a odlivom peňazí do zahraničia a k tým najbohatším. A toto žiadny slobodný trh nevyrieši. Z jednoduchého dôvodu. Slobodný trh je súťaž a v súťaži víťazia najsilnejší. Zamestnanci sú však v tejto súťaži tí najslabší. Čo ďalej? Z článku Angusa Deatona vyplýva jasná bezradnosť. Neponúka žiadne riešenia. Žiadne ekonomické riešenia. Naznačuje riešenia politické - dôležitosť moci pri stanovovaní cien a miezd, triedny boj o delenie zisku. Jeho zmienka o historikoch pripomína úplnú rezignáciu. Dnešná podoba ekonómie čoraz viac pripomína astrológiu. Bola by škoda, keby tak aj skončila. Pretože ekonomické riešenia existujú. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|