|
Stačí, aby začal fungovať aspoň jeden okres. Je ťažké priznať prehru. Najmä keď tou prehrou je zistenie, že idea, ktorej ste verili celý život, nefunguje. Naša krajina neprekvitá, konštatoval Václav Havel v novoročnom prejave v roku 1990. Ten prejav je možné s malými úpravami predniesť aj v roku 2024. Krajina stratila 34 rokov, pretože jej vodcovia uverili systému, ktorý prestal fungovať v roku 1970. Ľudia na námestiach v roku 1989 očakávali nielen slobodu, ale aj to, že za tvrdú prácu dostanú primeranú odmenu. Že budú môcť žiť svoj americký sen na Slovensku. Po 34 rokoch je výsledkom tvrdá práca a platy stále trojnásobne nižšie ako v susednom Rakúsku. A vinníkom celkom určite nie je Smer. Je len následkom. Hlavným ukazovateľom komunistov bola výroba cementu či elektrickej energie, dnes sa obyvateľstvo chlácholí rastom HDP. Aj vtedy, aj dnes, sa svorne kašlalo na ukazovateľ najdôležitejší - peňaženku voliča. Pokiaľ by to bola len osobná prehra, nič sa nedeje. Je tu však aj zodpovednosť voči spoločnosti. Ivan Mikloš sa nechtiac stal vodcom virtuálnej sekty, ktorá stále verí jeho sľubom o skvelých zajtrajškoch. Stačia predsa reformy, vzdelávanie, inovácie. Nebezpečné pre spoločnosť je to, že to sektou je časť slovenských elít. Tie slová sa tak krásne počúvajú - reformy, inovácie. Rovnako ako v klasickej sekte - vykúpenie, raj, blaženosť. Už jednoduché porovnanie ukáže, že tu niečo nehrá. Rozdiel medzi mzdou v okrese Sobrance či Rožňava oproti Bratislave je približne rovnaký ako rozdiel mzdy v Bratislave oproti Rakúsku. Sú v Sobranciach a Rožňave iné zákony a reformy ako v Bratislave? Sú tam iné učebné osnovy alebo snáď menej kvalitné učiteľky ako v Bratislave? Alebo sú v Bratislave inovácie, o ktorých v Rožňave nechyrujú? Milé elity, problém je úplne inde. Uverilo sa hoaxu, že Slovensko môže byť v svetovej súťaži rovnocenným partnerom USA, Číny, Nemecka, Kórey... Nie, nemôže byť. Rovnako, ako sa tým rovnocenným partnerom nestala za 34 rokov žiadna postkomunistická krajina. Deje sa dokonca pravý opak. V súťaži nazývanej voľný trh už začínajú prehrávať mnohé regióny USA, Británie, Francúzska. Práve v týchto regiónoch vyhráva voľby Trump, či sa hlasuje za brexit. Presne ako na Slovensku. Regióny, ktorých obyvatelia sa stali porazenými voľného trhu stratili dôveru v demokratický systém, stratili dôveru v spravodlivosť a budú stále častejšie voliť antisystém. A odmietať všetko, čo s normálnym systémom súvisí. Bližšie v knihe Paul Collier - Budoucnost kapitalismu. Namiesto omieľania naratívov o reformách a inováciách si skúsme pripomenúť, čo to ten voľný trh vlastne je. Je to nemilosrdná súťaž všetkých 200 štátov medzi sebou, súťaž miliónov firiem a miliárd zamestnancov. Je to aj súťaž medzi firmami a zamestnancami a tiež súťaž medzi firmami a spotrebiteľmi. Súťaž o najväčší zisk, takmer bez pravidiel. Je šialenstvom myslieť si, že Slovensko môže byť dlhodobo niekde v čele tejto súťaže. Rozhodli sme sa pre otvorenú ekonomiku, pretože druhá alternatíva bola ešte horšia. Naši ekonómovia pôsobia dnes ako zmyslov zbavení tréneri, ktorí behajú popri ihrisku a revú na hráčov. To sú tie výzvy na reformy, inovácie. Keďže slovenské firmy sú už popredané do zahraničia, prichádza ponižovanie ministrov pred zahraničnými investormi, aby sa tu aspoň nehladovalo. K tomu verejná korupcia, ktorá sa nazýva investičné stimuly. Výsledok je pasca stredných príjmov. Aj za tie môžeme byť radi, pretože s robotizáciou, automatizáciou a umelou inteligenciou bude klesať potreba využívania pracovnej sily, našej pracovnej sily. Prečo nemôže Slovensko v súťaži vyhrať? Najprv musí existovať nápad. Nápad vo svete, kde už takmer všetko existuje. Potom je potrebné zohnať investorov. Časť bude určite zo zahraničia, ak sa vôbec nejakí nájdu. Treba rozbehnúť výrobu. Bude sa uvažovať kde a pravdepodobne vyhrá niektorá z najlacnejších krajín, čím inováciu definitívne strácame. A keď aj zostane na Slovensku, produkt sa musí predať. V konkurencii celosvetového voľného trhu. Rátajte s tým, že o pár mesiacov príde na trh podobný produkt z Číny. Ak sa napriek tomu podarí uspieť, koľko ľudí na Slovensku zamestnáte? Sto, tisíc? A za aké mzdy? Ako zabezpečíte že firma nepreleje zisky do daňových rajov? Po istej dobe príde lákadlo odkúpenia firmy a následné presťahovanie výroby. A ešte jedna vec - koľko takých víťazov Slovensko potrebuje? Bolo by férové povedať aj celú pravdu o Estónsku, obľúbenom vzore Ivana Mikloša. Počet obyvateľov Estónska poklesol za posledných 30 rokov o 20%. Ďalších približne 10% obyvateľov dochádza za prácou do Fínska. Miera nezamestnanosti mladých v Estónsku dosahuje 19%. Ešte hrozivejšie vyzerá demografická pyramída Estónska s obrovskou stratou obyvateľstva v intervale 18-28 rokov. Dosahuje len polovičné hodnoty v porovnaní s ročníkmi nad 30 rokov. Mladí z tohto postkomunistického raja hromadne utekajú. Len v regióne Uusimaa, ktorý zahŕňa aj Helsinki, žije, oficiálne, 30 000 Estóncov, ktorí už tvoria dvojpercentnú menšinu. To je svet voľného trhu. Paul Collier chyby ekonómov priznal. A začal pracovať na ich oprave. Čo sa dá urobiť? Dotkol som sa športovej problematiky. Mohli by sme urobiť to, že aspoň na domácom ihrisku nebudeme prehrávať hanebne, a občas aj zremizujeme. Cez klasické clá to nepôjde. Cez reklamu domácich výrobkov už vôbec nie. Pripomeňme, že trh je aj boj medzi firmami a spotrebiteľmi vrátane tých slovenských. Neustále zvyšovanie cien registruje každý. Aj slovenskí výrobcovia vám bez akýchkoľvek škrupulí predajú šmejd, umelé sladidlá namiesto cukru, maslo bez mlieka, mäsové výrobky s minimom mäsa, med bez medu, biozeleninu z normálnych polí, ovocie plné pesticídov, chlieb z mrazených polotovarov, či televízia, obľúbená u istej sociálnej skupiny, zablokuje operátorom lacnejšiu ponuku... Romantizmus hrdosti na kvalitu výrobkov dávno skončil a je nahradený účinným marketingom. Takže ako? Máme tu Ekonomický ústav SAV, mohol by sa začať snažiť. Ale vážne. Trh, prirodzene, zostane. Ale nie ako objekt uctievania, len s úlohami, ktoré odjakživa plnil. Kľúčom sú regióny a peniaze. Treba udržať peniaze v regiónoch. Dostatok peňazí začne postupne vytvárať tlak na využívanie miestnych zdrojov a tiež na kvalitu produktov. Viac na Project Bossa World - https://www.bossaworld.com/. Netreba zabudnúť na Európsku úniu. Rovnaké problémy ako my má východná aj južná Európa. Miliardy z eurofondov nepomohli a pomôcť nemohli, pretože z týchto regiónov opäť odtiekli preč. Nutná je spolupráca týchto regiónov s ohľadom na rozvoj moderných technológií. Malý príklad. Spomínané Estónsko má plne zdigitalizovanú verejnú správu. EU ju mohla dávno odkúpiť alebo vytvoriť vlastnú a ponúknuť ju krajinám východnej Európy. A nielen im. Takto mohla začať intenzívnu spoluprácu s krajinami Afriky, Latinskej Ameriky, Ázie a vyrovnať náskok Číny, ktorá v týchto krajinách stavia cesty, železnice a prístavy. Ďalej sa zamerať na robotizáciu, automatizáciu a najmä modulárne výrobky a urobiť tieto technológie dostupné v celej EU. A tu je otázka pre Ivana Mikloša. Prizná chybu ako Paul Collier? A začne pracovať na oprave systému, ktorý tu kedysi zavádzal? Stačí si vybrať jeden slovenský okres a zmeniť ho v prosperujúci región. Vytvoriť taký malý slovenský Shenzhen. Samozrejme, pre ekonomického génia bude pridaná jedna podmienka - vystačiť si len s miestnymi zdrojmi. Iste sa nájde dostatok okresov, ktoré jeho služby s radosťou využijú. Hic Rhodus, hic salta. Okres bude vašim Rodosom, pán Mikloš. Trúfnete si? Ak prinesiete prosperitu do jediného okresu, bude sa dať model použiť všade. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|