|
Znovu raz vyhralo právo nad spravodlivosťou. Zdravotné poisťovne môžu vytvárať zisk. Zástancom takéhoto riešenia vôbec neprekáža, že základom tohto zisku je absolútne socialistický zákon. Podľa tohto zákona sme my všetci povinní platiť odvod na zdravotné poistenie, a teraz opusťme newspeak, - normálnu bežnú zdravotnú daň. Daň musí platiť každý a v stanovenej výške. Naozaj trhový prvok. Potom nastúpia zdravotné poisťovne, ktoré sa presne o takto štátom stanovenú kosť, ani o euro väčšiu, poruvú. Odrátajú si náklady na správu, ktoré musel štát, ktovie prečo, zhora ohraničiť a teraz po novom aj plánovaný zisk. Zvyšok už potom na to zdravotníctvo rozdajú. Sú to podnikateľské subjekty, zisk si pravdaže zaslúžia, aj keď ho zabezpečil socialistický zákon. Tak aspoň hovoria aj tí najmúdrejší zástancovia trhu. Otázka je, prečo takýmto spôsobom neriešiť všetky dane. Vytvorme vojenské, policajné, školské, kultúrne, cestné, poľnohospodárske a neviemaké ďalšie poisťovne, samozrejme súkromné, a poverme ich rozdávaním aj ostatných daní alebo úplne najlepšie - niekoľko všeobecných poisťovní, nech sa ten zisk zbytočne nedelí. Sú súkromné, dane rozdelia predsa oveľa efektívnejšie ako štát. Zaplaťme potom všetky ich manažmenty, sídla a najmä obchodníkov a marketing, keď sa budú biť o našu priazeň napríklad balíkmi vitamínov. Najhoršie na tom, je, že už z aj tak podfinancovaného zdravotníctva sa takýmto rozhodnutím odčerpávajú prostriedky pôvodne určené pre liečbu chorých. A že ich nie ja akurát málo, svedčí správa uverejnená na stránke http://www.farmako-ekonomika.sk/images/stories/tlacovy_monitor/zn/DT_200801/zn_04/29_01_15t8.htm prevzatá zo Zdravotníckych novín č. 4/2008, podľa ktorej „Súkromné poisťovne hovorili na jeseň o škode až 30 milárd Sk“. Tridsať miliárd teda nemá ísť na vrátenie zdravia pacientom. Aj jedno percento z tejto sumy by bolo veľmi veľa. Kde teda urobili súdruhovia chybu? Úplne na začiatku zdravotníckej reformy. Neschopnosť zodpovedných, a to je pre nich to prijateľnejšie z vysvetlení, zabezpečiť správne fungovanie im zverenej štátnej inštitúcie, viedlo k úplne scestnej predstave o pacientovi - klientovi, ktorý si vyberá zdravotnú poisťovňu. Dovolím si odcitovať z článku Vladimíra Baláža Právo na hlúposť a slobodná voľba v SME : "Dogmou klasickej ekonómie je, že ľudia sú racionálne bytosti, ktoré starostlivo porovnávajú výnosy a riziká svojich rozhodnutí, a tak vyberajú optimálne riešenia. Či je to kúpa auta, domu, či investovanie do dôchodkových fondov. „Keď som začal študovať ekonómiu, predstava o ľudskej racionalite ma ohromila. Mňa na psychológii učili neveriť tomu ani slovo,“ povedal Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu." No a ako sa tieto racionálne bytosti vysporiadali s možnosťou výberu zdravotnej poisťovne, ktorá mala byť všeliekom na neduhy zdravotníctva? V médiách sú takéto správy pomerne časté, nedávno sa spomínali preležaniny, ale za všetky stačí odcitovať informáciu zo SME, ktorá bola uverejnená 28.1.2011. V článku Poisťovniam môžu tiecť peniaze aj podľa zdravotného stavu klientov sa uvádza : "Aj nová vláda chce skrátiť čakacie lehoty. Niektoré zmeny navrhlo ministerstvo vo vyhláške, ktorá je v pripomienkovaní. Podľa nej sa poistenci, ktorí by inak čakali na zákrok viac ako tri mesiace, môžu v prípade záujmu dostať na čakaciu listinu. Ak by sa ukázalo, že by zdravotnú starostlivosť nedostali skôr ako do šiestich mesiacov, poisťovňa im má dať alternatívu. Buď u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, alebo v zahraničí. Poisťovniam sa návrh nepáči." Na zdravie sa teda čaká aj viac ako 6 mesiacov. To je výsledok celej slávnej reformy a zároveň určite aj nárok na oprávnený zisk. Niektoré ďalšie javy sa však vôbec nespomínajú. Čo majú robiť pacienti, ktorí majú viac chorôb, a liečia ich viacerí špecialisti. Keď si krvopotne zosúladia lekárov, ktorí majú zmluvu s pacientovou poisťovňou, stačí, že ďalší rok, jeden z lekárov zmluvu s pacientovou poisťovňou nepodpíše a tortúra alebo liečba u nového špecialistu sa môže začať od začiatku. Otázkou tiež je, ako si správne vybrať zdravotnú poisťovňu, keď veľká časť populácie, našťastie, využije sprostredkované služby poisťovne, len raz za niekoľko rokov, keď ochorejú. Vitamíny a prehliadky naozaj meradlom kvality nie sú. Často sa namieta, že zisk v zdravotníctve majú aj výrobcovia liečiv, lekárne, súkromné nemocnice. Treba rozlišovať to, že vymenované subjekty už podľa trhových pravidiel postupujú. O pacientov bojujú a pacient si môže v tom lepšom prípade vybrať, ktorú ponuku a či vôbec využije. Jeden z dôležitých prvkov trhového machanizmu je totiž aj možnosť nevybrať si. A práve tento dôležitý prvok pri zdravotných poisťovniach nejestvuje. Lieky, nemocnice a lekárne sú nevyhnutnosťou. Bez nich by sa kvalita života rapídne znížila. Položme si však túto otázku vo vzťahu k zdravotným poisťovniam. Zdalo by sa, že som proti zdravotným poisťovniam a ich zisku. Vôbec nie, len ich miesto musí byť úplne inde. Tam kde si ten zisk naozaj zaslúžia. Poslaním zdravotných poisťovní nemá byť distribúcia zdravotnej dane. To nech robí štát, ako desiatky rokov predtým, a my, racionálne bytosti, žiadajme vládu, aby to konečne začal robiť dobre. Úlohou zdravotných poisťovní má byť prinášanie ďalších zdrojov do zdravotníctva a to cez vejár najrôznejších komerčných poistení. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|