|
Viaceré štatistické weby signalizujú, že priemerná mzda v Číne už dosiahla výšku mzdy na Slovensku. Zrejme je jasné, že rozdiel sa bude stále zvyšovať. V prospech Číny. V prvej tisícke najlepších univerzít sveta máme jediné zastúpenie - v druhej päťstovke. Čína tam má 106 univerzít, z toho 4 v prvej stovke. V počte patentov už Čína predbehla USA. Firma, ktorá je na prvom mieste na svete v produkcii robotov, je čínska. My nevieme postaviť diaľnicu medzi dvomi najväčšími mestami republiky, Čína prevádzkuje 38 000 km vysokorýchlostných železníc (dve tretiny vysokorýchlostných železníc sveta). Postavila ich za 15 rokov. Máme 4 automobilky. V krátkom čase, pribudne piata - čínska. V Číne tiež vyrábali vozidlá európskych značiek. A na rozdiel od nás sa naučili viac a dnes sú v Číne desiatky domácich automobiliek. Nemeckí a francúzski výrobcovia sa ich konkurencie oprávnene obávajú. Európa posielala a posiela miliardy na pomoc v Afrike. Veľká časť pomoci končí v rukách skorumpovaných politikov. Čína stavia v Afrike cesty a železnice. Z čoho majú Afričania väčší úžitok? Veľmi pôsobivo rieši Čína infláciu. Príčiny inflácie. V Európe sa zvyšujú úrokové sadzby. Keď sa jedna z veľmi dôležitých komodít, ktorá môže spôsobiť infláciu v iných častiach ekonomiky – ako je ryža alebo uhlie – v Číne predraží, veľké štátne firmy dostanú pokyn, aby zabezpečili dostatok komodity na udržanie ceny. Firmy môžu buď zvýšiť výrobu, alebo nakupovať v zahraničí. Dôležité je potlačiť infláciu v zárodku – skôr, ako zasiahne celú ekonomiku. Hoci ceny boli pri niekoľkých príležitostiach výrazne liberalizované, Čína nezaznamenala prudký nárast cien. Jedna takáto operácia prebiehala v roku 2021. Viac ako polovica všetkých ošípaných v krajine uhynula v dôsledku šírenia moru ošípaných. To spôsobilo nedostatok bravčového mäsa a rýchly rast cien. Štátne podniky vo veľkom skupovali bravčové mäso na svetových trhoch a chovatelia ošípaných dostali zvýšené dotácie na chov ošípaných. Čína je dnes jednou z najväčších svetových ekonomík a jej rýchly hospodársky rast v posledných desaťročiach je nevyhnutne fascinujúci. Napriek mnohým kritikám a obavám, ktoré sa často objavujú v súvislosti s jej politikou a postupmi, existujú aj pozitívne aspekty, z ktorých by Slovensko mohlo čerpať inšpiráciu pre svoj vlastný hospodársky rast. Jedným z hlavných faktorov, ktoré prispeli k hospodárskemu rastu Číny, bolo úzke spojenie medzi vládou a podnikmi. Vláda využila silné regulačné prostriedky na usmernenie súkromných i štátnych podnikov na správnu cestu. Toto úzke spojenie medzi vládou a podnikmi, spolu s dôrazom na investície do infraštruktúry, pomohlo vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj priemyslu a obchodu. Slovensko by sa mohlo inšpirovať týmto modelom, kde by vláda mohla podporovať a rozvíjať určité odvetvia priemyslu, ktoré sú kľúčové pre jeho hospodársky rast. Čína tiež veľmi úspešne využíva svoje zdroje a výrobné kapacity. Vďaka tomu sa dokázala stať výrobcom a exportérom tovarov s nízkymi nákladmi a konkurenčnými cenami. Je tu ďalšia zaujímavá vec. Japonsko je nepochybne obdivuhodná krajina. Menej sa vie, v čom všetkom bola pre Japonsko inšpiratívna práve Čína. Čínska kultúra, architektúra, stavebníctvo, náboženstvo a spoločnosť ovplyvnili Japonsko v mnohých ohľadoch. Tento vplyv sa začal prejavovať už v staroveku, keď Japonsko získalo mnohé základy svojej vlastnej kultúry a civilizácie z Číny. Tieto vplyvy boli dôležité pre vývoj japonskej kultúry a sú stále viditeľné v dnešnej dobe. Architektúra a stavebníctvo Čínska architektúra a stavebníctvo mali významný vplyv na vývoj japonskej architektúry. Japonská architektúra bola ovplyvnená čínskou architektúrou v období Nara (710-794) a Heian (794-1185), keď Japonci prijímali mnoho čínskych vzorov a prvkov. Tieto zahŕňali budovy ako paláce, budhistické chrámy a kláštory. Čínske architektonické prvky - štylizované klenby, elegantné vstupy, krásne záhrady sa stali súčasťou japonskej architektúry. Náboženstvo Ďalším dôležitým prvkom, ktorý Japonsko prijalo z Číny, bolo náboženstvo. Japonsko prijalo budhizmus z Číny v období Nara, a to významne ovplyvnilo japonskú kultúru, umenie a spoločnosť. Budhistické chrámy, ktoré boli postavené v tomto období, boli významnými miestami pre budhistov, ktorí sa zaoberali meditáciou a modlitbou. Okrem toho boli tiež miestom pre vzdelávanie a kultúrne aktivity. Konfucianizmus sa stal základom japonskej spoločenskej a politickej kultúry a ovplyvnil mnoho aspektov japonského života, vrátane vzdelávania a rodinných vzťahov. Umenie V oblasti umenia sa Japonsko inšpirovalo čínskymi prvkami. Čínska kaligrafia a výtvarné umenie, ako sú ink-wash malby, boli často používané v japonských umeleckých dielach. Čínska tradícia kaligrafie sa stala základom japonskej kaligrafie, známej ako shodo, a stala sa jedným z hlavných prvkov japonskej umeleckej tradície. Ďalším dôležitým prvkom, ktorý Japonsko prevzalo z Číny, bol tzv. krajinný štýl. Tento štýl sa stal hlavným prvkom japonskej maliarskej tradície a zobrazuje krásu prírody, ako sú hory, rieky a lesoparky, v ink-wash štýle. Tieto krajinné maľby boli často používané ako dekorácie v japonských chrámoch a palácoch. Japonská tradícia keramiky, ako je červený glazúrovaný porcelán, sa tiež inšpirovala čínskymi prvkami. Japonskí keramickí umelci často používali čínske vzory a techniky pri tvorbe svojich diel. Ďalším dôležitým umeleckým prvkom, ktorý Japonsko prevzalo z Číny, bola tradícia umeleckého tkaniva a textílií, ako sú brokáty a kimoná. Čínske umelecké textílie boli veľmi cenené a japonskí umelci ich často kopírovali a prispôsobovali vlastným vkusom a štýlom. Môže byť teda Čína inšpiráciou aj pre Slovensko? Záleží asi od jednotlivých oblastí, ale to už nech si odpovie každý sám. Blog bol napísaný s využitím umelej inteligencie OpenAI. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|