|
Každý má na výber. Ďalších 10 až 20 rokov počúvať a čítať nezmyselné ekonomické riešenia alebo sa podieľať na zmene. Platy Zlodej kričí Chyťte zlodeja. Samého ma úvodná veta pobavila. Chcem uistiť cteného čitateľa, že jej význam je iba prenesený. Ivan Mikloš spozoroval nízke platy na Slovensku a vinný je, kto iný... Smer. Architekt dnešného slovenského hospodárskeho zázraku vystaval krištáľovú katedrálu umu a ekonomickej geniality a tí smerácki barbari ju teraz ničia. Nič nové pod slnkom. Stále viac pripomína komunistov, ktorých pred 35 rokmi vyprevádzal zo scény. Tým takisto zostali len sľuby a obviňovanie - vtedy západných imperialistov. Parita kúpnej sily je trochu ošemetná záležitosť. V ukazovateli, ktorý tiež spomína (HDP v parite kúpnej sily), si nemohol nepovšimnúť výrazné postavenie Česka - ďaleko pred Španielskom, len tesne za Talianskom a tri miesta za Francúzskom. Toľko výpovedná hodnota ukazovateľa. Je dobré, že sa o nízkych platoch píše, lenže od týchto ľudí čakáme riešenia. Aj prídu a v závere prekvapene čítame prečo má Poľsko vyššie platy. Lebo robia reformy, zlepšujú podnikateľské prostredie, lákajú investície, lákajú Ukrajincov, čerpajú eurofondy a bojujú s korupciou. Takže zostáva už len vypraviť sa za miestnymi CEO Volkswagenu, Kie či Peugeotu a opýtať sa, či v prípade, ak zamestnajú viac Ukrajincov, zvýšia platy slovenským zamestnancom. Jedným vrzom by sa mohlo presondovať, aké vysoké prostriedky vynakladajú na korupciu našich potentátov. A tiež, prečo, do kelu, nečerpajú tie eurofondy. Po 35 rokoch budovania kapitalizmu by sme však naše platy mali porovnávať s Rakúskom a nie s Poľskom. EÚ Zaujímavé na tom je, že rovnaké pocity ako Ivan Mikloš, zrejme má aj Mario Draghi, ktorý pred pár dňami obohatil európsky ekonomický diskurz o veľdielo zamerané na budúcu konkurencieschopnosť EÚ. Ekonomika EÚ nefunguje, rovnako ako tá slovenská, ale Draghi žiadny Smer, a teda ani vinníka, nemá. Preto namiesto občasného novinového článku musí riešenie aspoň predstierať. USA Avšak vzor, s ktorým Draghi Európu porovnáva takmer na každej druhej strane, USA, má problémy možno ešte väčšie. V súčasnosti, po započítaní inflácie a napriek obrovskému nárastu produktivity práce, sú reálne mzdy priemerného amerického pracujúceho nižšie ako pred päťdesiatimi rokmi. V dôsledku toho musí šesťdesiat percent Američanov prežívať od výplaty k výplate. Citujem Bernieho Sandersa, a asi to pravda bude, ak si spomenieme na bezhraničnú podporu bielych nahnevaných mužov pre Trumpa. Ekonomický model nefunguje Spomenul som len pár príkladov. Vo svete sa, našťastie, vynorila autorita, ktorá príčiny pomenovala. Nositeľ Nobelovej ceny Angus Deaton našiel pred pár mesiacmi odvahu, poprel časť svojho učenia a konštatoval, že dnešný ekonomický model nefunguje. Ak sa vie, že nefunguje, potom je prvoradou povinnosťou ekonómov rozmýšľať, ako by ekonomika fungovať mala začať. Keď nastúpia európski a slovenskí mugabeovia a chavezovia, bude na rozmýšľanie neskoro. Žiaľ, od expertov, ktorí štrukturálne chyby ekonomického modelu doteraz nepostrehli, a zobudil ich až Angus Deaton, nejaké veľké zázraky nemožno očakávať. Čo teraz? Komunisti a disidenti mali výhodu - svoju ideológiu. Po prevzatí moci v rokoch 1948 či 1989 sa sústredili viac-menej na budovanie svetlých zajtrajškov. Lenže ani komunizmus, ani kapitalizmus nefunguje a žiadna iná ideológia už k dispozícii nie je. Ďalšia garnitúra, ktorá bude preberať moc už preto bude hľadať jediné - vinníkov. Máme šťastie, že u časti dnešnej koalície ešte badať stopy civilizovanosti. Pretože tí ďalší už vinníkov hľadajú. Pre milovníkov konšpirácii by tu bol istý podnet. Podpora migrácie môže slúžiť na odvrátenie pozornosti k prisťahovalcom, ktorí kradnú pracovné miesta a sociálne dávky. Samozrejme, žartujem, fanatická podpora utečencov od istých médií má úplne iný účel. Od koho treba odvracať pozornosť? V slovenskom jazyku sa už udomácnil nový pojem - neofeudalizmus. Koho si tam čitateľ dosadí je už na jeho fantázii, ale prevažovať asi budú investori, manažéri, politici, lobisti... Tá posledná kategória je dôležitá. Disponuje obrovskou sumou peňazí a má schopnosti a aj moc ovplyvňovať zákony. V prospech koho? Ak nechceme stavať gilotíny a to nechceme už len preto, lebo keď sa rúbe les, lietajú triesky, musí sa začať rozmýšľať. Najrôznejšie nápady na zdaňovanie majetku, dedičstva, bohatých, a podobne, sú odsúdené na neúspech. Príklad z nedávnej tlačovej besedy - namiesto zdanenia víl máme DPH 23%. Navyše, sú neefektívne. Zdaníte bohatých, peniaze rozdáte chudobe a za chvíľu sú späť u bohatých alebo v Číne. Rozmýšľať sa musí nad prosperitou a to pre všetkých. Otázka je, či do tohto procesu zapojiť aj naše ekonomické celebrity. Možno bude lepšie ponechať ich pri rýchlokurzoch geniality či pri večernom klaňaní sa svojmu estónskemu oltáru. Štatistiky Začať by sa mohlo trochu kritickejším postojom k štatistikám. Stúpa HDP aj priemerná mzda, nezamestnanosť sa drží v prijateľných číslach. Takže princíp funguje a keby nie Smeru, tak sme svetový ekonomický tiger skrížený s gepardom. Lenže je tu 50% ľudí, ktorí majú nižší príjem ako medián. A medián je o dosť nižší, ako priemer. Záleží na tých spodných 50 percentách alebo nie? Odpoveď našich ekonomických velikánov bude, samozrejme iba v duchu, nie, nezáleží. Nech sa snažia, študujú, sťahujú sa za prácou, podnikajú... Tak len skúsim pripomenúť, že práve táto skupina sú voliči dnešnej koalície. Voliči, ktorí stratili dôveru v dnešný ekonomický systém a dôveru v každého, kto ho reprezentuje. Ak neveríte, stačí si prečítať Paula Colliera. Nejde o slovenskú špecialitu, ale fenomén šíriaci sa celým Západom. Mimochodom, nedávno potvrdený voľbami v Sasku a Durínsku. Na týchto ľuďoch teda záleží už len preto, aby tu nevládla luza. Nehovoriac o tom, že politikov, ktoré majú inak plné huby ľudských práv, vôbec nezaujíma právo na spravodlivú mzdu. A čo zvyšných 99%? Všetky prezentované ekonomické riešenia sú zamerané opačne, na hornú polovicu mediánu, či na najvrchnejší decil alebo ešte vyššie. To sú tie výzvy na inovácie, lepšie vzdelávanie, konkurencieschopnosť. Nato však treba výnimočné schopnosti. Nielen dostať nápad, vyrobiť výrobok, zorganizovať produkciu, ale ešte aj vedieť výrobky či služby predať a trhy si udržať aj keď vás Čína rýchlo skopíruje. Kto to dokáže, je odmenený súkromným lietadlom. A zvyšných 99%? Zamestnanci či menší podnikatelia? Draghi hovorí a naši pravičiari jedným dychom s ním, že rýchlejšie inovácie pomôžu zvýšiť rast produktivity, čo povedie k rýchlejšiemu rastu príjmov domácností a silnejšiemu domácemu dopytu. To je veta, ktorou si neofeudáli stále ospravedlňujú vysoké zisky a ktorá už 50 rokov neplatí. Výroba odchádza za nižšími mzdami, stroje a software nahrádzajú zamestnancov. Tí sa presúvajú do služieb s nízkymi mzdami. V tom lepšom prípade. Asi bude zrozumiteľnejšie siahnuť k trochu ľudovejším prirovnaniam. Draghiho téma konkurencieschopnosť, spoločný dôraz na inovácie a vzdelávanie by sa vo futbalovej terminológii dali porovnať so zameraním na útočnú hru. Ofenzívne ciele - útočiť na konkurentov, vyvíjať modernejšie, lacnejšie, špičkovejšie výrobky, služby, maximalizovať zisk. Vyhrávať súťaž. Ono to aj funguje. Keď je vašim súperom zaostalá Ázia. Už Japonsko narobilo svojho času USA veľké problémy. Teraz pribudla planetárna Čína, a nielen ona, a Európa začala prehrávať v súťaži nazývanej voľný trh. Na to nie je nikto zvyknutý, nikto to nepredvídal a ani si nevedel predstaviť. No a nik sa na súčasný scenár ani nepripravil. Tak sa dnes tápe a z nedostatku fantázie potom, pochopiteľne, plynie blúznenie o reformách, inováciách, konkurencieschopnosti. Klondike efekt Riešenie ponúka Klondike efekt. Jav, ktorý funguje vždy a všade. Ázia vysala peniaze z Európy. Najprv presťahovaním výroby. Tie peniaze, ktoré míňali európski zamestnanci vo svojich regiónoch, začali míňať vo svojich regiónoch ázijskí zamestnanci a tých peňazí bolo oveľa menej. A zvyšok peňazí vysáva Ázia svojimi výrobkami. Tak a teraz útočte na Áziu, keď ste jej odovzdali všetko, výrobu, know-how, trhy. Do tejto siete už veľa gólov nedáte. Skvelým príkladom posledných dní je Volkswagen. Písalo sa, že zatvára tri továrne. Dve v Nemecku a jednu v Číne. Číňania už majú svoje autá a nejaký Volkswagen ich prestal zaujímať. Nás by však mohli zaujímať práve tie dve nemecké továrne. Nie je ťažké domyslieť si kritérium výberu - vysoké mzdy. Napriek nemeckým reformám, podnikateľskému prostrediu, Ukrajincom, Sýrčanom aj Afgáncom a nízkej korupcii platy nerastú, ale naopak, továrne s vysokými platmi sa zatvárajú. Keby sa totálny útok náhodou predsa len podaril, čo z toho bude mať spodných 50%? Vôbec nič. Mzdy nestúpnu, lebo by sa výroba odsťahovala. Dane sa platiť nebudú, pretože existuje Karibik a práve naopak, ešte pridáme investičné stimuly. A nakoniec tie naj firmy zhrabnú aj 800 miliárd dotácií. Dobrý tréner myslí na obranu. Isteže, máme aj tú, ale deravú - clá. Použili sa na Čínu a na odvetu nebolo treba dlho čakať. Treba sa teda asi brániť inak. Spomenuli sme Klondike efekt. Kde sú peniaze, existuje prosperita. Ak peniaze odídu, región spolu s obyvateľmi chudobnie. Príkladov sú tisíce. Aj na Slovensku máme doliny, ktoré boli hladové, potom prosperujúce a dnes opäť hladové. Logika velí dostať peniaze na Slovensko, do všetkých jeho okresov a aj do celej EÚ a potom ich tam aj udržať. Má niekto nápad, kde tie peniaze vziať? Neviem ani ja, peniaze nie sú, všetci sú zadĺžení. Platí zároveň, že veľká časť peňazí musí v regióne zostať. Ak zostanú, budú okresy prosperovať, to je ten Klondike efekt. Eurá by aj tak rýchlo odplávali do Číny. A k bohatým. Musia to byť nejaké iné peniaze, nové peniaze, peniaze so špeciálnymi vlastnosťami. Teda forma doplnkovej meny, dvojzložkovej meny. Čitateľ správne tuší, že mierim k internetovej mene, k špeciálnej internetovej mene a rozhodne nie k bitcoinu, ale k mene, ktorou sa bude dať platiť. A platiť všade, v obchoďáku v Londýne aj v malom obchode v peruánskych Andách. Že to odporuje požiadavke aby mena zostala v regióne? Vôbec nie, je to otázka pravidiel. Pokusy s miestnymi menami tu už boli a väčšinou dopadli neslávne. Týmto odstavcom som definitívne znechutil konzervatívneho čiateľa. Internetová mena, hrozné, apage satanas! Ak má niekto iné riešenie, rád si ho prečítam. Čakáme už 35 rokov. A to som ešte nenapísal, že táto internetová mena sa bude rozdávať. V civilizovanejších krajinách sa rozdávanie nazýva UBI - univerzálny základný príjem. Prečo rozdávať? Spomínate si na úvod blogu? Máme nižšiu mzdu, ako v Poľsku, takže preto. Ale samozrejme, má to o niečo vznešenejší význam. Má stimulovať dopyt. Dopyt funguje len vtedy ak ľudia majú peniaze. A ak im ich nedáva zamestávateľ, musí dať ľuďom peniaze niekto iný. Nie, ani štát nie. Ten peniaze nemá. Dopyt Dopyt je presne to, načo podnikatelia čakajú. Pre podnikateľov je tu ešte iná dobrá správa. Internetová mena ich bude významne chrániť pred zahraničnou a aj mimoregionálnou konkurenciou. Zvýšený dopyt bude mať ďalší efekt. V regiónoch vzniknú nové firmy. Začnú sa využívať miestne zdroje. Okrem poľnohospodárstva je to už dnes aj energetika. Zároveň dopyt naštartuje potravinárské výrobne, možno textilný priemysel. 3D tlač, robotizácia a automatizácia sa tiež postupne stanú miestnymi zdrojmi a prinesú ďalšie možnosti. Dostatok peňazí v regióne zabezpečí, že firmy nebudú musieť nutne súťažiť cenou ale kvalitou. Len kvalita im otvorí dvere za hranice regiónu i Slovenska. Pôjde to aj bez reforiem a kvalitného školstva. Spolu s dopytom prídu inovácie, úplne automaticky, prirodzene a spontánne. Nik nebude musieť na inovácie vyzývať, prinesie ich dopyt a solventní zákazníci. Potom príde ďalší benefit. Akonáhle bude v regióne dosť peňazí a tým aj kvalitné tovary a služby, začnú sa vracať obyvatelia. Áno, aj tí talentovaní a vzdelaní, a budú posúvať regióny stále ďalej. A nebude treba špeciálne štipendiá. Čo bude ďalej? Ak bude v regióne dosť peňazí a fungujúca ekonomika, bude generovať vyššie dane. Viac peňazí v rozpočtoch zabezpečí dostatok prostriedkov na zdravotníctvo, kvalitné cesty a ďalšie verejné služby. Okres začne prosperovať. Predpokladom je udržať, ubrániť peniaze v okresoch. To je tá obrana, ktorá, na rozdiel od chaotického Draghiho útoku prinesie prosperitu. Inflácia Väčšine čiateľov teraz behá po rozume inflácia. Čo iné môže rozdávanie peňazí priniesť, ako infláciu, no nie?. Isté vulgárne, v zmysle zjednodušujúce, učenie klasickej ekonómie to jasne tvrdí. Inflácia však vzniká z nedostatku tovarov či služieb. Okres musí byť schopný zvýšený dopyt uspokojiť. Preto sa internetová mena nebude zavádzať naraz všade a ani UBI nebude v rovnakej výške. Okres bude musieť splniť stanovené kritériá. S plnením kritérií pomôže Projekt Bossaworld. Zároveň ide o obrovskú dieru v ekonomickej teórii. Akú masu peňazí znesie okres? Aké kritériá a ukazovatele by mali merať limit peňazí v okrese? Toto nikto nevie. Preto existuje jedna z najväčších absurdít súčasnej ekonómie - ľudia chcú kupovať tovary a služby. Firmy majú kapacitu a chuť tovary a služby dodávať. Chýbajú však peniaze, ktoré by tieto motivácie spojili. Referencie Nápad som konzultoval s členom Ekonomického ústavu SAV a jedným známym slovenským podnikateľom. Obe reakcie boli pozitívne. Privítal by som aj reakcie čitateľov, upozornenia na možné chyby či aj záujem o spoluprácu. Diskusie pod mojimi blogmi nečítam, kontakt je skrytý v ikonách pod mojim profilom. Technické predpoklady Celý projekt bude fungovať na jednej platforme - bossaworld.com. Je hotová, zverejnená je iba veľmi malá časť - štáty. Dočasne som na stránky zaradil Hygge index, aby tam bol obsah, ktorý zatiaľ zaujme ľudí. Hygge index bola hračka na jedno víkendové popoludnie. Svetová banka má skvele štruktúrované údaje. Stačilo vybrať relevantné ukazovatele, stiahnuť údaje do excelu, zoradiť ich a z excelu urobiť html. Hygge index je zaujímavý ešte jednou vecou - percentuálnym vyjadrením zaostávania v každom ukazovateli. Bol by som oveľa radšej, keby toto porovnávanie stratilo zmysel a na každom riadku a stĺpci svietila hodnota vyššia ako 90%. Znamenalo by to, že každá krajina na Zemi je skvelým miestom na život. Súčasťou platformy budú aplikácie. Na začiatok ich bude viac ako 20, postupne budú pribúdať ďalšie. Tie pripravené tiež sú, ale ich treba naprogramovať. Potrebný je marketing, ľudia musia o projekte vedieť. Cesty sú v zásade tri 1. Záujem investora. 2. Súťaž s iným projektom zameraným na prosperitu regiónov. Ak projekt zaujme dobrovoľníkov - programátorov a pracovníkov marketingu na sociálnych sieťach, môžem vytvoriť team. Tento team môže vyzvať hociktorého milionára s neobmedzenými zdrojmi. Milionár môže zostaviť svoj team hoci aj z nositeľov Nobelových cien či špičkových manažérov. Toto riešenie by bolo ideálne, pretože by ušetrilo veľké náklady na marketing. Ale ktorý milionár či ekonóm sa pustí do vopred prehratej súťaže? 3. Predaj reklamy. Za 200 znakov 9 EUR mesačne. Obsah možno kedykoľvek meniť. A reklamu bude čítať celý okres, na rozdiel od pár stoviek sledovateľov na sociálnych sieťach. Takže je vhodná aj pre regionálnych politikov. V podstate je to taký miniblog pre tých, ktorým stačia na vyjadrenie myšlienky dve-tri vety. Projekt prináša nový typ reklamy - proklientskú reklamu. V prípade záujmu ozrejmím. Reklama sa nedá blokovať a nebude otravovať. Určite to bude jediná internetová reklama, ktorá ľudí zaujme. Napísané sa dá zhrnúť takto. 3x3 faktory prosperujúcej ekonomiky Tri piliere: 1. Priniesť peniaze do okresov 2. Udržať väčšinu peňazí v okresoch 3. Doplnková internetová mena so špeciálnymi pravidlami. Tri nutné predpoklady: 1. Distribúcia meny - UBI 2. Vytvorenie siete doplnkových internetových trhov 3. Internetová platforma Tri vysvetlenia: 1. Peniaze v okresoch vytvoria dopyt 2. Dopyt je pre podnikateľov dôležitejší, ako všetko ostatné 3. Okres musí splniť stanovené kritériá. Až potom príde internetová mena. V podstate stačí, aby takto začal fungovať jediný región na svete z tých 55 000. Potom to pôjde postupne všade. Obrániť peniaze v regiónoch je základná úloha. Bolo by odo mňa iste trúfalé, aby som od týchto géniov požadoval ešte viac. Aby zapojili do ekonomiky roboty a automatizáciu tak, aby ľudí postupne odbremeňovala od všetkej práce a umožňovala im slobodný život nelimitovaný pracovnou dobou a pracovnými povinnosťami. Nemala by mať spoločnosť skôr takýto cieľ? Namiesto súťaženia a zhromažďovania zisku pre tých najbohatších? Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|