Súťaž dvoch chromých kobýl

Takto sa robí marketing, Draghi opil rožkom celú Európu.

Smejeme sa antivaxerom a plochozemcom, ale ako je vidieť, hoaxu môže naletieť intelektuálna elita celého kontinentu. Ak veci nerozumie a nevie si pospájať fakty. Našiel niekto v materiáli záruku, príklad, dôkaz, akýkoľvek odkaz nato, že sa za 800 miliárd dá kúpiť prosperita? 800 miliárd EUR. To sú odhadované náklady blahobyt celej EÚ. Kde ich vziať? No jasné, v bankách. A požičiavať si bude celá EÚ. Banky sú jasným víťazom celého cirkusu.

Čím 170 opatrení Maria Draghiho zaujalo?

Opojenie komentátorov

Európske médiá, komentátori ekonomickí aj tí ostatní, sa predbiehajú v pozitívnych reakciách. Konštatujú, ako EÚ zaostáva a sú nadšení, že konečne prišiel Super Mario, ktorý dá EÚ ekonomicky dokopy. S Draghim v čele odhodlaných šíkov porazíme Ameriku, budeme lídri v technológiách. Je neskutočné, ako skvele podaná vízia dokáže obalamutiť aj zvyčajne zdržanlivých ľudí. Až tak, že prestanú používať rozum a namiesto toho infantilne snívajú o víťazstve Európy.

Elity nepochopili, kde je problém

S Draghim a von der Leyenovou čakajú EÚ ďalšie roky stagnácie. Súčasný ekonomický model nefunguje. To povedal nositeľ Nobelovej ceny Angus Deaton. Žiadnu inú alternatívu nenavrhol. Tak sa pokračuje v starých, dávno prekonaných, ale hlavne nefungujúcich riešeniach. Dnešné ekonomické ukazovatele sú mimoriadne zradné. Stúpa HDP, stúpa priemerná mzda, nezamestnanosť sa drží v prijateľných číslach. Podvedome sa tuší, že asi niečo nebude celkom v poriadku. Veď aj tie voľby naprieč Európou dopadajú pre tradičné strany nejako zle, rozmáha sa extrém. Kde by tak mohla byť chyba? Draghi chybu, za potlesku celej Európy, našiel. Áno konkurencieschopnosť, súťaž. To je ono, v tom zaostávame. To je síce sčasti pravda, ale o hlavný problém zďaleka nejde. Čo by sa stalo, ak by Európa v nových technológiách skutočne dobehla USA? Vôbec nič, len by v Európe pribudlo zopár nových súkromných tryskáčov. Ajťákov už je aj teraz nedostatok, takže sú platení veľmi dobre a dane sa optimalizujú niekde v Karibiku. Nezvýšili by sa ani mzdy, ani zamestnanosť a ani by sa nevybrali vyššie dane.

Demaskovanie Draghiho

Prezrádza ho táto veta - Rýchlejšie inovácie pomôžu zvýšiť rast produktivity EÚ, čo povedie k rýchlejšiemu rastu príjmov domácností a silnejšiemu domácemu dopytu. Ako môže niekto niečo podobné napísať v roku 2024? Neuveriteľné. Presne takto to fungovalo v sedemdesiatych rokoch a odvtedy sa deje pravý opak. Vyššia produktivita bude zabezpečená robotmi v lepšom prípade, v tom horšom sťahovaním výroby za lacnejšou pracovnou silou. Výsledkom bude presun zamestnancov na horšie platené miesta alebo na úrady práce. Žiadny silnejší domáci dopyt nenastane a príjmy domácnosti rásť nebudú, nie to ešte rýchlo. Toto je základné nepochopenie reality.

Fascinácia USA

Tých porovnaní s Amerikou sú v materiáli desiatky. A Európa v publikovaných ukazovateľoch naozaj zaostáva. Lenže v USA sú v súčasnosti, po započítaní inflácie a napriek obrovskému nárastu produktivity práce, reálne mzdy priemerného amerického pracujúceho nižšie ako pred päťdesiatimi rokmi. V dôsledku toho musí šesťdesiat percent Američanov prežívať od výplaty k výplate (Bernie Sanders). To je ten americký sen. Sen, ktorý skončil v sedemdesiatych rokoch. Draghi si berie za príklad štát, ktorý nefunguje presne rovnako, ako Európa. Dôležitá je polovica ľudí pod mediánovým príjmom. Ten je o dosť nižší ako priemerný príjem. Sú to porazení trhu a práve preto voliči extrému. Spadnúť pod medián je dnes mimoradne ľahké. Toto je priestor, kde treba urýchlene konať. 170 Draghiho opatrení však mieri mimo tento priestor a teda vôbec nič nerieši.

Absencia zmysluplného cieľa

Európa do značnej miery premeškala digitálnu revolúciu vedenú internetom a nárast produktivity, ktorý priniesol. To je pravda. Rozdiel v produktivite medzi EÚ a USA je do značnej miery vysvetlený technologickým sektorom. EÚ je slabá v oblasti nových technológií, ktoré budú hnacou silou budúceho rastu. Aký prínos pre spoločnosť však predstavuje Facebook, Google či Amazon? Žiadny. Predávajú reklamu, sú sociálnou sieťou, či obyčajným internetovým obchodom. Aký zmysel má strkať peniaze do podobných firiem? Len zvýšiť konkurencieschopnosť, vyhrať súťaž? To má byť akože cieľ? Aby 99% pracovníkov ďalšie desiatky(stovky) rokov makalo na 1% najbohatších? Nie je už načase začať rozmýšľať nad aspoň základnou spravodlivosťou? Čo tak zamerať výskum a výrobu na roboty a automatizáciu, napríklad? Milióny robotov, ktoré prevezmú ťažkú a špinavú prácu za ľudí. Nie je to zmysluplnejší cieľ ako nejaká nezmyselná súťaž? O tom sa v materiáli nedočítate.

800 miliárd

To je suma, ktorá EÚ vystrelí pred USA. Ničím nepodložená suma. Fascinuje ma presvedčenie týchto potentátov, že všetko sa dá kúpiť. Talent a nápady rozhodne nie. Čo však bude fungovať jednoznačne, je predstieranie talentu, nápadov a hlavne ich monetizácie. Aj s týmto má Amerika dosť skúseností a už takto spálila miliardy dolárov. Zaujme iná vec. Prečo sa má vôbec požičať ďalších 800 miliárd? V bankách a u investorov po celom svete aj v EÚ je na projekty málo peňazí? Investori sú hladní po nápadoch, ktorý im prinesú milióny. Jeden podobný projekt tu už nedávno bol. Skončil fiaskom. Pamätáte na kvantitatívne uvoľňovanie ECB? Bankám sa nastrkalo 3,2 bilióna EUR. Vtedy bol cieľ skromnejší, len oživiť ekonomiku. Ani ten sa nepodaril. Teraz chce Draghi urobiť rovnakú chybu.

800 miliárd ešte raz

Táto suma vyvoláva ešte jednu otázku. Čo inflácia? Ak sa do obehu dostane nových 800 miliárd EUR, aký to bude mať dopad na infláciu? Materiál sa s tým nezaoberá. Asi preto, že dopad na infláciu neočakáva. Tým sa ale dostáva do sporu s populárnym tvrdením, že zvyšujúca sa masa peňazí, zvyšuje infláciu. Podľa Draghiho to povedie k rýchlejšiemu rastu príjmov domácností, teda tiež k istému impulzu pre infláciu. Ak nárast peňazí v obehu vyvolá dopyt po tovaroch a službách, na čo firmy a podnikatelia mimochodom túžobne čakajú, a tie tovary a služby dopyt pokryjú, nebude vyššie množstvo peňazí dôvodom inflácie. Príkladom je bitcoin. Po zemeguli rozmiestnil viac ako jeden bilión nových dolárov v kryptomene, ale zatiaľ bitcoin nikto neobvinil z nárastu inflácie. A ak sa dopad na infláciu neočakáva, prečo sa nezamyslieť aj nad iným riešením. Čo keby peniaze požičala priamo ECB a štáty a ani EÚ by sa nemuseli zadĺžiť u komerčných bánk? A ECB pôžičku postupne odpísala?

Firmám chýbajú pracovníci so zručnosťami

Správne je napísať, že firmám chýbajú lacní pracovníci so zručnosťami. Alebo možno firmám chýbajú zruční manažéri. Dobrým príkladom je elektromobilita. To je manažérske zlyhanie komplet naprieč celým automobilovým priemyslom. EÚ nepotrebovala reformy, vyššiu konkurencieschopnosť, zručnosti zamestnancov, vyššiu produktivitu ani lepšie vzdelávanie. A nepotrebovala ani zmierniť regulácie či zmeniť legislatívne nastavenie. To je zhruba obsah tých 170 opatrení, mimochodom presne rovnaký obsah, ako servírujú už roky naše staré štruktúry. Potrebovala len jedného Muska s nápadom a plánom, ako zraziť na kolená výkladnú skriňu celého kapitalizmu - automobilový priemysel. Spolu s Číňanmi, ktorým tí skvelí manažéri dobrovoľne odovzdali kompletné know-how, sa to aj podarilo. Navyše tragikomédia stále pokračuje. Európske automobilky sa teda tiež vrhli na elekromobily. Lenže v DNA ich manažérov je maximálny zisk a to ihneď. Takže tie svoje vyčačkané poruchové šmejdy zmenili na elektromobily za premrštené ceny. Keď sa im nato spotrebitelia vykašlali, usúdili, že o elektromobily nie je záujem a vracajú sa k spaľovákom. Pritom nie je záujem iba o predražené elektromobily. Čo si pomyslieť o projekte Cariad od VW. V USA sa vyvíja autonómne riadenie a VW nedokáže vyvinúť ani software pre elektrické vozy. A tak musí kúpiť Rivian, za 5 miliárd dolárov. No a takýmto manažérom chce Draghi nastrkať 800 miliárd.

12 typov tankov

Dobré ráno. Draghi navrhuje jeden tank. Samozrejme preto, lebo tak to robí aj USA. Ale čo iné odvetvia? Máme tu tisíce výrobkov a milióny nekompatibilných súčiastok. Nebolo by dobré ponúknuť menej náročnému spotrebiteľovi niečo podobné aj v iných odvetviach? Základný typ auta, práčky, chladničky..., kde bude môcť náhradné diely dodávať hocijaká firma.

Koniec sociálneho štátu

Ak sa Európa nedokáže stať produktívnejšou, budeme nútení si vybrať. Nebudeme schopní financovať náš sociálny model. Problém vôbec nie je produktivita Európy. Problém je odliv peňazí z Európy, odliv peňazí z regiónov a odliv peňazí od zamestnancom k feudálom (investorom a manažérom). Ten odliv začal presunom výroby za lacnejšou pracovnou silou. Peniaze už neprúdili k zamestnancom v EÚ, ale v Ázii. A dovŕšil sa platbami za tovar pochádzajúci z krajín mimo Únie. To, že sa zvýši konkurencieschopnosť európskych firiem a naleje sa do nich 800 miliárd EUR, vôbec nezaručí, že sa produkcia znovu nepresunie mimo EÚ. A sme tam, kde sme boli. Toto je základné nepochopenie reality. Problém nie je konkurencieschopnosť, problém nie sú chýbajúce reformy, vyššia produktivita ani lepšie vzdelávanie. Problém nie sú regulácie ani legislatívne nastavenie. Problém je odliv peňazí. Preto je celý materiál vhodný na jednu jedinú vec - vyhodenie do koša. Ani jednou vetou totiž nerieši základný ekonomický problém EÚ - odliv peňazí. A pokiaľ ho niekto riešiť chce a bez toho aby narušil existujúci slobodný trh má zatiaľ iba jednu možnosť:

3x3 faktory prosperujúcej ekonomiky

Tri piliere:

1. Priniesť peniaze do okresov

2. Udržať väčšinu peňazí v okresoch

3. Doplnková internetová mena so špeciálnymi pravidlami. Je nevyhnutná. Eurá sa v okresoch udržať nedajú.

Tri nutné predpoklady:

1. Distribúcia meny - UBI

2. Vytvorenie siete doplnkových internetových trhov

3. Internetová platforma

Tri vysvetlenia:

1. Peniaze v okresoch vytvoria dopyt

2. Dopyt je pre podnikateľov dôležitejší, ako všetko ostatné