|
Dnešná inflácia, ako dobre vieme, bola vyvolaná znížením ponuky energií. A, čo je oveľa horšie, neschopnosťou politikov predvídať a budovať ekologickejšie zdroje energie dávno predtým. Mali nato, napríklad, 3,4 bilióna EUR kvantitatívneho uvoľňovania ECB od roku 2015. A, v podstate, stále majú. Inflácia je fenomén, ktorý sa vyskytuje v každej ekonomike a pre mnoho krajín predstavuje vážny problém. Ide o rast cien tovarov a služieb, čím hodnota peňazí klesá. Najčastejším spôsobom, ktorý sa používa pre boj s infláciou, je zvyšovanie úrokových sadzieb. Bohužiaľ. Vyššie úrokové sadzby zvyšujú náklady na úver a aj náklady na investície, čo by malo odradiť spotrebiteľov a firmy od nakupovania a investovania. Ak klesne dopyt po tovaroch a službách, môže to viesť k zníženiu objemu výroby a zamestnanosti. V ľudskej reči to znamená, že ľudia schudobnejú. A až to by malo vrátiť obchodníkov do slušných medzí, aby ďalej nezvyšovali ceny. Riešenie hodné tretieho tisícročia. Obchodníkov, ktorí zneužili situáciu, ideme trestať cez chudobu občanov-spotrebiteľov. Podstatné je, že neexistuje dôkaz, že zvyšovanie úrokových sadzieb infláciu zastaví. Existuje len veľmi pochybný myšlienkový konštrukt, že zvýšením úrokov sa zvýši "cena peňazí", to má ožobračiť spotrebiteľov a tým zabrániť obchodníkom zvyšovať ceny. Ekonomika nie je veda, neposkytuje nezvratné dôkazy, ako je to u skutočných vied. Je to len súhrn názorov, ktoré sa opierajú o idealistickú predstavu, ako by mal teoreticky fungovať trh. V realite je to často inak. Ekonomika sa nijako nelíši od astrológie, navyše, keď sa neustále snaží niečo predpovedať - HDP, výšku inflácie, ceny akcií...Väčšinou, samozrejme, nepresne. Ako astrológia. Existujú príklady, kedy manipulácia s úrokovými sadzbami nezabrala. Napríklad v Japonsku sa po mnoho rokov praktizovalo kvantitatívne uvoľňovanie - proces, pri ktorom sa do ekonomiky nalievali peniaze, aby sa zvýšila úroveň investícií a stimuloval rast ekonomiky. Napriek tomu sa inflácia nezvýšila. Podobne aj Európska centrálna banka (ECB) praktizovala kvantitatívne uvoľňovanie, ale inflácia zostala nízka. V roku 2018 zvýšila argentínska centrálna banka úrokové sadzby až na 60 % v reakcii na vysokú infláciu a klesajúcu hodnotu meny. Avšak, tieto kroky sa ukázali ako neúspešné a situácia sa ešte zhoršila. V roku 2018 zvýšila turecká centrálna banka úrokové sadzby, aby zabránila poklesu hodnoty líry. Líra aj naďalej výrazne devalvovala. V roku 2015 zvýšila brazílska centrálna banka úrokové sadzby na rekordných 14,25 %, aby zabránila inflácii. Inflácia v Brazílii pokračovala. V roku 2014 zvýšila ruská centrálna banka úrokové sadzby, aby zabránila klesajúcej hodnote rubľa a inflácii. Aj rubeľ naďalej devalvoval. V prípade Uruguaja v 90. rokoch centrálna banka zvyšovala úrokové sadzby, aby bojovala proti inflácii, ktorá sa tam vyskytla po devalvácii meny. Avšak, tieto kroky sa ukázali ako nedostatočné a inflácia v Uruguaji pokračovala. V prípade Venezuely sa v poslednej dekáde zvyšovanie úrokových sadzieb ukázalo ako neúčinné pri zastavení inflácie. Inflácia sa tam zvyšovala exponenciálne a zvyšovanie úrokových sadzieb nemalo žiadny výrazný vplyv na jej pokles. V Zimbabwe centrálna banka zvyšovala úrokové sadzby na prelome storočí, aby zabránili rastu inflácie, ktorá sa tam vyskytla po neúspešnej pozemkovej reforme. Avšak, tieto kroky sa ukázali ako nedostatočné a inflácia v Zimbabwe pokračovala a nakoniec sa stala hyperinfláciou. Čína prišla s neštandardným riešením - keď prišiel mor ošípaných, zvýšila zásoby výrobkov a obmedzila export. Vďaka týmto opatreniam sa podarilo udržať ceny na stabilnej úrovni. Keď sa jedna z veľmi dôležitých komodít, ktorá môže spôsobiť infláciu v iných častiach ekonomiky ako je ryža alebo uhlie v Číne predraží, veľké štátne firmy dostanú pokyn, aby zabezpečili dostatok komodity na udržanie ceny. Firmy môžu buď zvýšiť výrobu, alebo nakupovať v zahraničí. Dôležité je potlačiť infláciu v zárodku – skôr, ako zasiahne celú ekonomiku. Jedným z príkladov, ako zvládnuť infláciu, môže byť teda aj zvýšenie produkcie. V prípade, že výroba sa zvýši, môže to viesť k zvýšeniu ponuky a k zníženiu cien. V takom prípade zvyšovanie úrokových sadzieb nie je potrebné. Od 1. januára prešlo Chorvátsko na euro. Prechod sprevádzal veľký rast cien, pretože obchodníci zneužili situáciu. Rovnako, ako zneužili aj naši obchodníci rast cien energií. Ale proti týmto javom sa dá bojovať aj inak. Porovnať príjmy a zisk s priemerom minulých rokov. Daňový úrad má dosť nástrojov, aby to ľahko zistil a aj správne vyhodnotil. A bude hneď jasné, kto a koľko na inflácii zarobil. Blog bol napísaný s využitím umelej inteligencie OpenAI. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|