|
Lietajúce auto zapadá do modelu, ktorý naši ekonómovia považujú za východisko pre našu ekonomiku. Omieľajú to už dosť dlho, takže všetci vieme, že treba reformy, inovácie, kvalitnejšie školstvo a vedu. Reformy znamenajú ďalšie zníženie práv zamestnancov a kvalitnejšie školstvo a veda je presunutie zodpovednosti na iný rezort. Tým len zakrývajú svoju neschopnosť ponúknuť reálne riešenia. Nestačí vyložiť si nohy na stôl a vyhlásiť - Máte trhovú ekonomiku a slobodu, starajte sa. Pred krátkym časom projekt lietajúceho auta skrachoval. Spálil 25 miliónov EUR investícii, z toho 6 miliónov od štátu. Dôkaz chybnej stratégie štátu. Ak by aj nejaká inovácia fungovala, potrebuje investície. Tie väčšinou hľadá v zahraničí. A v tú chvíľu prestáva byť slovenskou firmou. V ďalšej etape sa hľadá miesto, kde sa postaví továreň. A Slovensko nemusí byť ani len kandidátom na jej postavenie. A sme opäť na začiatku. Inovácia sa vymyslela na Slovensku, ale profitovať z nej bude niekto iný. A to sa ešte projekt ani nedostal do tej najťažšej fázy - predaja výrobku, získania a udržania si trhu. A pritom sa stačí pozrieť ako funguje úplne neinovatívna a stovky rokov stará inštitúcia - jarmok. Jav 1 - v priebehu týždňa sa bežná ospalá dedina, bez zvláštnej ekonomickej aktivity, začína zapĺňať stánkami. Cez víkend bude jarmok. V sobotu je dedina plná predávajúcich a kupujúcich. Predávajúci vopred pripravili tovary a služby a prišli do dediny, kde sa zhromaždili kupujúci. Inými slovami - prílev peňazí stimuloval ekonomickú aktivitu. Neboli to inovácie, lepšia dedinská škola, ani odstránenie bariér pre podnikanie. Rovnako ako v Bratislave nie sú lepšie reformy, základné školy a už vôbec nie inovácie, ako, napríklad, v Prešove. V Bratislave je len viac peňazí. Jav 2 - je pondelok ráno, jarmok skončil. Peniaze z dediny odišli a upadla aj ekonomická aktivita. Obraz mnohých našich okresov a hladových dolín. Jav 3 - na stánkoch býva meno podnikateľa alebo firmy. Chodíte pomedzi stánky, prekvapene čítate mená zopár podnikateľov z blízkych dedín, o ktorých ste nevedeli. Ale oveľa väčšie množstvo adries je zo vzdialených okresov. A v nedeľu v autách s evidenčnými číslami týchto okresov odchádzajú z regiónu aj peniaze. Budú prinášať profit úplne inde, ale váš región to už nebude. S peniazmi teda prichádza ekonomická aktivita, s odchodom peňazí aktivita upadá. A eurá v regióne neudržíte. Takto to jednoducho funguje. Rozhodne treba zabudnúť nato, čo nám tu hlásali 34 rokov, pretože ich riešenia jednoducho nefungujú. Rovnako ako tie komunistické, sú založené na ideológii. Tentoraz na ideológii trhu. Trh má byť to spásne riešenie, ktoré prinesie prosperitu. Za 34 rokov ju neprinieslo. Udržať peniaze v regiónoch je základným predpokladom ich prosperity. Keď sa to podarí, a prosperovať bude každý okres, potom bude fungovať aj ekonomika celého Slovenska. A bude generovať aj dostatok daní na kvalitné zdravotníctvo, školstvo, dopravu... Možností nie je veľa. Jedna možnosť je kvantitatívne uvoľňovanie ECB. Raz už to tu bolo a môže sa zopakovať. Išlo o 3,4 bilióna EUR, čo je 10 000 EUR na obyvateľa eurozóny. Teraz by sa však peniaze spravodlivo rozdelili pre každú obec. Na projekty, ktoré v obciach zostanú - domy, energetika, moderné poľnohospodárstvo, robotizácia, automatizácia. Závisí to od politických rozhodnutí EU a najmä ECB. Reálnejšie je druhé, ešte neobvyklejšie riešenie. Doplnková internetová mena. Len tak sa peniaze v regióne udržia. Skvelé je, že dnešné technológie už umožňujú toto riešenie použiť. A ešte lepšie je, že to zvládne aj malý súkromný startup, netreba čakať na štát. Samozrejme treba zabudnúť na dnešné kryptomeny, doplnková internetová mena musí byť úplne iná. A musí byť iná aj ako pokusy o miestne meny. Zmysel bude mať až vtedy, ak sa ňou bude dať platiť všade, aj v zahraničí. Je to zdanlivo nelogické, ale urobiť to ide. Len treba vedieť ako. Projekt existuje. Kto by mal záujem vedieť viac - je tu web https://www.bossaworld.com/ Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|