Na Slovensku 1 296 EUR. 34 rokov po zavedení trhového hospodárstva. Aby sme si nemysleli, že čierna ovca strednej Európy sme iba my, tak v Česku je priemer tiež iba 1 683 EUR. Pred pár dňami zverejnil tieto sumy server aktualne.cz. Ten skvelý trh teda v postkomunistických štátoch zjavne nefunguje. Tak čo, experti, aké výhovorky máte pripravené teraz? Alebo snáď riešenia? Keď vám uniká podstata problému, ste odkázaní na nezmyselné táranie o reformách, inováciách, kvalitnejšom školstve. Otázka je, či by mal byť niekto za takúto nízku mzdu zodpovedný. Nechali sme si vnútiť iný ekonomický ukazovateľ - rast HDP, ktorý o našej životnej úrovni nehovorí vôbec nič. Politici sa však s rastom často chvália. Žiadajme teda od nich niečo zmysluplnejšie - vyrovnanie mzdy s Rakúskom. Alebo je lepšie ďalších 34 rokov pracovať rovnako tvrdo, ako na Západe a dostávať len zlomok ich mzdy? Kto by to mal mať na starosti? Jednoznačne ministerstvo hospodárstva, kto iný? Kde inde by mal byť dôraz na ekonomické výsledky, ak nie na tomto ministerstve? Pozrime sa na posledné volebné obdobie. Jedna z "reforiem", ktorá bola s veľkou pompou ohlasovaná hneď po voľbách a následne aj uskutočnená, skončila v zabudnutí. Ide o stovky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Zjavne to bola zásadná vec, ktorá brzdila Slovensko na ceste k bájnej prosperite. Podnikanie má byť predsa tým správnym kľúčom, veď sa o tom píše v odborných publikáciách. Výsledok vidíme - 1 296 EUR. Expo Dubaj - ak minister usúdi, že je jeho prioritou niekoľkokrát do tohto atraktívneho mesta vycestovať, mali byť výsledky prezentované prostredníctvom ohlásených nových významných kontraktov. Ja som zachytil v médiách len jediný úspech - vypitý bar. Potom tu boli Geissovci (nevedno prečo nazývaní na Slovensku Geissenovci). Mali prilákať do našej krajiny turistov. Hotely však nesignalizujú žiadny výrazný záujem z iných, ako tradičných krajín. Takže ďalší neúspech. Je tu tiež dlhodobá nadpráca strany v prospech súkromných zdravotných poisťovní. Bola korunovaná novelou zákona, na základe ktorej mohla byť odobratá licencia štátnej zdravotnej poisťovni. Pretože súkromné nie sú schopné štátnu poisťovňu inak poraziť. Len pripomeňme, že na zdravotníctvo ide jeden balík peňazí. Ak sa teda vyplatí zdravotným poisťovniam zisk a ich manažérom vysoké platy o to menej peňazí pôjde na lieky. To je princíp. Ak je aj zákonmi rôzne upravený, stále platí. Čerešničkou na torte pôsobenia tohto bývalého ministra je bizarný boj proti elektromobilom. Deficit zahraničného obchodu Slovenska vystúpil v roku 2022 na rekordných 4,3 miliárd eur. Dovoz minerálnych palív predstavuje ročne približne 10 miliárd EUR. Elekromobily nebudú od minerálnych palív závislé, ale minister hospodárstva sa pustil do boja proti nim. Neuveriteľné. Dlhé roky som mal jasno, kto z politikov najviac škodí Slovensku. Dnes už sa dostal, bohužiaľ, na prvé miesto niekto iný. Ak budú komentátori dumať nad príčinami predvolebných preferencií, stačí si spomenúť na číslo 1 296 EUR. Neschopnosť politikov tej civilizovanejšej časti scény je kolosálna. Nie sú hrádzou proti Smeru, ako sa domnievajú. Práve naopak, sú jeho výťahom k moci. Niektorí spájali nádeje s novou vládou. Po programovom vyhlásení nastalo isté sklamanie. Ale, kto si prečítal životopis premiéra, prekvapený byť nemôže. Bol spoluautorom rovnej dane. Bola to značne precenená reforma, ktorá vraj zatraktívnila Slovensko v očiach investorov. VW však prišiel dávno pred ňou, Land Rover a Volvo až po jej zrušení. A Peugeot sa o investícii rozhodol ešte pred rokom 2004. Pre ilustráciu scestnosti tejto myšlienky si môžeme všimnúť krajiny s najvyššou progresívnou daňou fyzických osôb - Švédsko, Dánsko, Fínsko, Luxembursko, Kanadu, Japonsko či Holandsko. Všetky nájdeme v top dvadsiatke krajín s najvyššou kvalitou života na svete. Podieľal sa na zavedení druhého dôchodkového piliera. Prvé dôchodky sa už vyplácajú a o ich výške panuje hlboké ticho. Ak sa hľadá vinník, tak to veľký úspech asi nebude. Vinní sú všetci, okrem autorov tohto nepodarku. V investovaní odjakživa platilo pravidlo vyššie výnosy - väčšie riziko. Druhému pilieru toto pravidlo zjavne nevyhovuje. Inak by sa nepísalo o strate 2 - 7 miliárd EUR, o ktoré mali slovenskí sporitelia prísť. Samozrejme, ak by investovali rizikovejšie a tiež bez neodborných zásahov politikov. Takže ľudia si idú sporiť na dôchodok, aby nemuseli v penzii vyberať kontajnery a premiér sa diví, že sú opatrní? Tiež správcovské spoločnosti mali vraj predviesť lepší výkon, ako čítam na odor.sk. Toto je naozaj bonbónik. Práve správcovské spoločnosti a ich motivácia hľadať najvyššie výnosy sú jadrom celej myšlienky. A toto jadro malo zlyhať? Okrem toho sa vraj podcenila vysoká averzia k riziku. Treba k tomu nejaký komentár? Vinu má aj nízka finančná gramotnosť na Slovensku. Dojičky, traktoristi, učiteľky, psychológovia, futbalisti, lekári, mäsiari a stovky ďalších povolaní boli hodení do arény hazardu akciových trhov a očakávalo sa od nich nielen, že si vyberú tú najlepšiu správcovskú spoločnosť, ale že aj budú pravidelne migrovať medzi jednotlivými fondami, aby maximalizovali svoj dôchodok. Absurdnosť tohto nápadu sa radí medzi TOP v slovenských dejinách. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|