|
Koalícia ide útočiť na banky, bude zábava. Treba pripomenúť, že žijeme v krajine, kde majú ekonomickí experti výrazné problémy s pochopením reality. Následkom toho ordinujú nezmysly typu reformy, inovácie, kvalitnejšie školstvo, návrat expertov zo zahraničia. Lacný úver sa stále považuje za významný rastotvorný impulz, verí sa, že infláciu nespôsobuje nedostatok tovarov, ale príliš veľa peňazí. Ministerstvo hospodárstva z minulej vlády obohatilo Slovensko o stovky opatrení. Lenže druhý Sinagapur nejako neprichádza. Singapurským smerom, len ešte východnejšie, žijú domorodci, ktorí uctievajú Cargo kult. Oni stavajú atrapy letísk a naši experti produkujú stovky opatrní. S rovnakým výsledkom. Trh je súťaž, v ktorej nielen Slovensko, ale celý bývalý východný blok už 35 rokov prehráva. Ak by ctený čitateľ trochu zapochyboval, stačí kliknúť na výsledky nedeľňajších volieb v Sasku a Durínsku. Alebo si spomenúť na našu koalíciu. Vysvetliť expertom fakt, že ľahké váhy typu Slovenska nemôžu dominovať svetovej ekonomike, je nadľudskou úlohou. Špeciálne v prípade, keď už aj storočia úspešná Európa ťahá za kratší koniec v súboji s Áziou. Rovnaké ambície má ďalších 190 štátov a milióny firiem, z ktorých mnohé sú silnejšie ako štáty. Takže na trhoch sa veselo bojuje, silní nemilosrdne porážajú slabých, kapitál sa čulo prelieva z Európy do Ázie a od chudobných k bohatým. A my si myslíme, že kapitál nielen získame, ale v tomto svete ešte aj udržíme. Tento mentálny blok už ani nie je smiešny. Potom je tu ešte tá mrzutosť s nositeľom Nobelovej ceny Angusom Deatonom. Poprel svoje učenie a ukázal, ako a prečo kapitalizmus nefunguje. Tak asi treba rozmýšľať trochu inak, nie? Lenže to sa v Hayekovi nepíše a svet tiež neponúka nijaké zázračné riešenie, ktoré by sa dalo skopírovať, všakže. Naši experti sú v koncoch. A my s nimi? Samozrejme, že áno, aj keď máme na výber. Existuje Klondike efekt. Stačí ho využiť. Bude sa musieť využiť internetová mena aj UBI. O týchto diablových vynálezoch však staré štruktúry nechcú ani počuť. Koalícia nastupuje do boja proti bankám. Opozícia, pochopiteľne, začne banky srdnato brániť. Súčasťou opozície je strana, ktorú preslávila sms-ková komunikácia pri príprave nejakých zákonov. S oligarchami, pochopiteľne. Neviem, či si to ešte dobre pamätám, Penta mala strane diktovať isté zmeny v zákone, nie? Amatérske demaskovanie strany je pozoruhodnou raritou aj v celosvetovom kontexte. Strana je teda úplne jasná. SaS bude do posledného dychu brániť každú jednu miliardu zisku tých najbohatších a teda aj bánk. Pre zelených extrémistov sú banky úhlavným nepriateľom. Lenže jediné čo za celý rok dokázali, je pravidelné vyháňanie ľudí na námestia. Navyše sa míňajú aj témy, takže v jeseň sa pôjde demonštrovať za miliardové zisky bánk. Kúzelné, nie? To všetko za hlasitého potlesku premotivovaných komentátorskych babiek demokratiek. Nejaké ekonomické riešenia? Nula bodov. Len plné huby demokracie. Ono je to dosť jednoduché, ak demokracia prinesie prosperitu aj ľuďom s príjmom pod mediánom, budú demokraciu voliť a nebude treba o ňu bojovať. Len tak mimochodom, prečo demokracia ani trochu nechýba bohatým a nechutne bohatým, ktorí volia za svoje bydlisko napríklad Dubaj? Čo vlastne banky sú a čo nie sú. Banka je inštitúcia, kde si sporitelia uložia peniaze a banka peniaze použije na úvery. Sporiteľ dostane dohodnutý úrok. Ak si do banky vložíte peniaze a banka účtuje za uloženie a výber peňazí poplatky, už nejde o banku, ale o sklad. Sklad, tak ako každý iný sklad, nemá právo nakladať s vašimi peniazmi. To právo stratil inkasovaním skladovacieho poplatku. Lenže tento fakt by si musel niekto uvedomiť a prípadne aj zakročiť. Lenže kto? O podpriemernosti našich expertov sa zmieňujem v prvom odstavci. Ak banka predáva podielové fondy, nie je to banka, ale dealer. Ak banka založí podielový fond, tiež nejde o banku, ale o hazardného hráča. Len tak mimochodom, nehrá so svojimi peniazmi, ale s vašimi. Aby obchod prekvital, na akciové trhy musí prúdiť stále viac a viac peňazí. Pri trochu bližšom pohľade zistíme, že celý akciový trh je vlastne Ponziho schéma. Jedným z prvých krokov by malo teda byť upratanie týchto činností. Banky účtujú poplatky. Stovky bizarných poplatkov. Nemalo by sa o týchto poplatkoch vedieť viac? Nemalo by sa viesť osobitné účtovníctvo ku každému z poplatkov? Ktoré by banky povinne zverejňovali? Odtiaľ je už len krok k primeranému zdaneniu každého poplatku, či nie? Jasné, už počujem expertov tvrdiť, že banky tieto poplatky zdvihnú, aby si zachovali zisky. Naozaj? Aj pri dajme tomu 90% zdanení? Naša koalícia miluje Rusko. Keď je už mentalite koalície namiesto kultivovaného Západu bližší východ, nezaškodilo by občas zájsť pre inšpiráciu do Číny. Nedávno tam napríklad drasticky znížili odmeny manažérom finančných inštitúcií. ECB je trochu ambicióznejší cieľ. Ale načo máme europoslancov? Nech ukážu nejakú činnosť. Pripravuje sa digitálne euro. Pripravuje sa dlho, pretože bolo treba vymyslieť, ako zabezpečiť zisky komerčným bankám. Naivný spotrebiteľ sa mohol tešiť, že si otvorí zdarma účet v ECB, každý predajca si stiahne aplikáciu a digitálne euro môžu začať fungovať. Úloha, ktorý by zvládol každý fintechový startup s tromi zamestnancami. Spotrebitelia mohli mať zdarma bezpečný účet a jednu aplikáciu na všetky platby. A banky konkurenciu. Namiesto toho sa opäť vytvorila antispotrebiteľská štruktúra s jediným cieľom - ešte viac zvýšiť zisky bánk. Tak a teraz sa môžeme tešiť na slona v porceláne, ktorý ide zdaňovať bankové transakcie. K tomu opozícia brániaca miliardové zisky. A títo politici chcú, aby sme chodili voliť. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|