|
Skutočná príčina problémov nie je spomenutá ani jediným slovom. Je zarážajúce, ako ľudia, ktorí sa cítia povolaní komentovať svet, nerozumejú realite. Mám na mysli víkendové vydanie Sme a názory redaktorov na osoby a udalosti minulého roku. Zhrnuté boli všetky negatíva aj ich vinníci. Niekoľkokrát. Že na situácii majú noviny vlastný podiel? Pripomeniem intenzívne volanie po predčasných voľbách či neustálu obranu práv kdekoho, vrátane najväčších gaunerov. Teraz ronia krokodílie slzy nad tým, čo sa stalo. A to zďaleka nie je všetko. Stačí zalistovať v jednej knihe. Jednotlivé stránky knihy by, podobne ako evanjelium, mali byť čítané na redakčných poradách komentátorov a ekonomických redaktorov. Inak by nemohol vzniknúť rozhovor s riaditeľom banky v takej podobe, v akej bol minulý týždeň publikovaný. Tie postoje sú ako vystrihnuté zo spomínanej knihy. Pod článkom som márne hľadal označenie reklamného textu. Už perex bol pôsobivý. Verbálna agresivita väčšinou naznačuje nervozitu, či plytkosť argumentov. Možno zmiatla aj redaktorku. Ale tie argumenty skutočne stoja na vode. Ako hlavný tromf bolo použité porovnanie ziskovosti bánk (v tomto prípade ROE) v iných krajinách EU. Asociácia zrejme dlho hľadala ukazovateľ, ktorý predhodí verejnosti. Problém je v tom, že neprimeranosť ziskov bánk sa kritizuje aj v tej EU. A nielen v EU. Ponúkala sa, napríklad, možnosť porovnania ziskovosti so sektormi, ktoré, na rozdiel od bankovníctva, vytvárajú hodnoty. Neprimeranosť sa dá tiež vnímať pri komplexnejšom pohľade na ekonomiku - ako je podfinancované zdravotníctvo, školstvo, aké sú nízke mzdy... Pozoruhodnejší je fakt, že dlhodobo posledné miesto slovenských bánk v ziskovosti nespustilo výmenu manažérov. Ak to hlavným akcionárom nevadí, človeka napadne, že tie stovky miliónov eur prúdia von zo Slovenska inými kanálmi. Cez poradenské, právne, marketingové služby. Tých trikov je neúrekom. Alebo sú pre akcionárov podstatné iné ukazovatele. Argumentom mala byť zmienka o preberaní produktov pobočiek bánk zo zahraničia. Čo ak to funguje ako v potravinách a slovenský spotrebiteľ dostáva horšie bankové produkty? Sú slovenské bankové produkty lepšie ako zahraničné? Sotva, tak prečo slovenský spotrebiteľ dopláca ešte aj na luxus zbytočných pracovných miest? Spomína sa investícia 200 miliónov do IT sektora. Nie je to preto, že tieto technológie nahrádzajú zamestnancov? A následne zvyšujú zisky bánk? Počet bankových zamestnancov na Slovensku priebežne klesá. Za posledné tri roky sa ich počet znížil v každom štvrťroku. Rozhodne sa netreba obávať ani odchodu bánk zo Slovenska. Zisk slovenských bánk podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) k septembru tohto roka dosiahol 875 miliónov eur, čím už o takmer 50 miliónov prekonal zisk bankového sektora za celý minulý rok. Existujú aj možnosti, ktoré banky môžu bolieť viac. Povinnosť osobitne účtovne vykazovať každý jeden bankový poplatok. A následne vybrané poplatky zdaňovať. Alebo zaradiť spotrebné úvery medzi negatívne externality. To je špeciálne zdanenie tabaku, alkoholu, pohonných hmôt. A hazardu. Teraz sa k nim majú pridať autá, cukor. Ak cukor spôsobuje istému percentu ľudí zdravotné problémy a hazard ruinuje celé rodiny, úver spôsobuje istému percentu rodín zadĺženie. Existuje zákaz reklamy cigariet či alkoholu. Môže sa rozšíriť na zákaz reklamy na úvery. Tie témy mohli v rozhovore padnúť. Pri kvalitnejšej redakčnej práci. Fundovanejší ekonomický redaktor by možno položil aj otázku, či sa banky zrušením úrokov z vkladov a zavedením poplatkov nezmenili na obyčajné nájomné sklady. A tie, ako vieme, nemajú možnosť s uloženými vecami, teda aj s peniazmi, narábať. O pár stránok ďalej sa Ivan Mikloš čuduje nad polarizáciou spoločnosti. Nielen u nás. V knihe odpovede nájde. Zjednodušene, ekonomický systém, ktorý priniesol na Slovensko vytvoril skupinu víťazov a veľkú skupinu porazených. A následok je polarizácia spoločnosti. Len tak mimochodom, v Estónsku, ktorý tak rád ukazuje ako príklad, poklesol počet obyvateľov za posledných 30 rokov o 20%. Ďalších približne 10% obyvateľov dochádza za prácou do Fínska. Miera nezamestnanosti mladých v Estónsku dosahuje 19%. Čo tak prestať obhajovať neobhájiteľné a využiť svoj intelekt na nápravu zjavných chýb súčasného ekonomického modelu? Kniha sa zíde aj sociológom, keď budú tápať pri vysvetľovaní výsledkov volieb či politických prieskumov. Autor nie je žiadny socialista a už vôbec nie marxista. Paul Collier je profesorom ekonómie na Oxfordskej univerzite a presvedčený zástanca kapitalizmu. Kniha má názov The Future of Capitalism, ale vyšla aj v Česku pod názvom Budoucnost kapitalismu. Je to kniha o tom, čo sa na kapitalizme pokazilo od roku 1970, kedy skončili jeho hviezdne chvíle. V slovenskom verejnom priestore stále prevláda dávno prekonaný naratív o trhu, ktorý všetko vyrieši. Donekonečna sa omieľajú nezmysly o reformách, inováciách a kvalitnejšom školstve, ktoré nám majú priniesť blahobyt. Teraz sa k tomu pridal aj návrat talentov. Milovník konšpirácií by to možno považoval za úmysel, ako udržať obyvateľov chudobných a poslušných. Skôr je však za tým obyčajná neschopnosť elít. Neschopnosť ponúkať riešenia, dokonca neschopnosť porozumieť realite. Podstatné je, že kniha dáva odpovede, prečo voľby u nás, a nielen u nás, dopadajú tak, ako dopadajú. Dozvieme sa ako nám škodia právnici a čo urobili so svetom akciové trhy. Banky dostali v knihe tiež zaslúžený priestor. Kto ťaží z komoditných trhov. Aké dôležité je vlastné bývanie. Prečo majú školskí reformátori vycestovať do Rotherhamu. A načo sú vo voľbách dobrí young idiots. Áno, aj to v knihe je. Prekvapivý je postoj autora k migrácii. Kniha ponúka prehľad toho, čo a ako sa v kapitalizme pokazilo. Ak by niekto čakal riešenia, bude trochu sklamaný. Sú len čiastkové. Svet ekonomiky dnes žiadne skutočné riešenia neponúka. Ale Collier sa dostal najďalej so svojim návrhom regionálnych bánk s obmedzenou územnou pôsobnosťou. Naďalej platí, že riešenie zatiaľ ponúka len Projekt Bossa World - https://www.bossaworld.com/ . Príčiny úpadku ekonomiky sú teda známe. To je polovica úspechu. Slovensko musí počkať na nových politikov, ktorí vrátia do ekonomiky morálku. To je totiž hlavná téma knihy. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|