|
Čakajú nás oveľa vážnejšie problémy, ako preratávať počet penzistov na počet pracovných síl. Stalo sa módou strašiť slovenské obyvateľstvo demografiou. Ekonómovia sa tejto slamky chytili, pretože je to ďalšia možnosť odvádzať pozornosť od vlastnej neschopnosti. Vedia, že sú v koncoch, nemajú žiadne riešenia, tak treba hľadať vinníkov. Navyše sa objavila aj ďalšia mrzutosť. Nositeľ Nobelovej ceny Angus Deaton nedávno poprel podstatnú časť svojho učenia. Kapitalizmus jednoducho nefunguje. Ak by si niekto z toho odvodil, že funguje komunizmus, tak je tiež na omyle. V hľadaní vinníkov sú ekonómovia oveľa úspešnejší, ako v prezentovaní zmysluplných riešení. Vinní sú politici, lebo nezavádzajú reformy, firmy, pretože neprinášajú inovácie, obyvatelia nezakladajú inovatívne startupy, pedagógovia, lebo nevedia skvalitniť školstvo. Nevieme ani prilákať expertov zo zahraničia. A najnovšie už aj všetci obyvatelia, lebo sa nesnažia, aby sa na Slovensku rodilo dosť detí. Na penzistov teda nebude mať kto robiť. Tak. Presne rovnako, ako pred sto rokmi. V poľnohospodárstve pracovalo 70% obyvateľov a nik si nedokázal predstaviť, že na obživu národov bude stačiť 3-4% pracovníkov v tomto odvetví. V afrických krajinách je pomer pracovných síl k penzistom, ak tam vôbec nejakí sú, oveľa vyšší. Znamená to, že sa tam penzisti majú oveľa lepšie? Isteže, toto naši ekonómovia dobre vedia, ale neodolajú predhodiť národu a nezorientovaným novinárom nezmysel o penzistoch. Rovnako dobre vedia, že s automatizáciou, robotizáciou, či umelou inteligenciou sa zvyšuje produktivita práce a nebude treba mať strach o dostatok zdrojov v štátnych rozpočtoch. Ktoré sa využijú aj pre seniorov. Toto platí vo fungujúcej prosperujúcej ekonomike. U nás sú problémy oveľa hlbšie. Po roku 1989 došlo k privatizácii časti hospodárstva zahraničnými firmami. Druhú časť sprivatizovali naši spoluobčania, ktorí (až na výnimky) firmy buď rozkradli alebo tiež rozpredali do zahraničia. Experti, ktorí celý tento proces riadili, podľahli predstavám, že ekonomika je akési perpetuum mobile, ktoré našim zamestnancom prinesie časom mzdy ako na Západe. K tomu ešte pridali dobré rady, že sa treba sťahovať za prácou. Pol milióna občanov ich rady pozorne vypočulo a z republiky odišlo. A teraz sa treba opýtať ctených členov Ekonomického ústavu SAV, čo robili posledných 35 rokov. Okrem toho, že mali nohy vyložené na stoloch (česť výnimkám) a tešili sa ako trh všetko vyrieši. Po 35 rokoch vidíme, že aj vyriešil. Zdroje sa presťahovali k víťazom a nielen východná Európa, ale mnohé regióny západného sveta sú v "pasci stredného príjmu", čo v európskej realite znamená chudobu. Milí majstri, je to tak jednoduché, trh je súťaž. Súťaž, kde "ľahká váha" Slovensko nikdy nemôže uspieť. Keby ste to boli pochopili hneď, nemuseli sme 35 rokov prehrávať. Dnešné ekonomické zaostávanie sa ešte riešiť dá. Ekonómovia však žiadne riešenie nemajú. Ak by aj nejaké vo svete existovalo, už dávno by ho hlasito propagovali. Pritom to je dosť jednoduché. Musia sa začať využívať miestne zdroje. Treba naštartovať ekonomiku okresov. Presne takto. Ak by snáď mal niekto iné riešenie, sem s ním. 3x3 faktory prosperujúcej ekonomiky. Tri piliere: 1. Priniesť do okresov peniaze 2. Väčšinu peňazí v okresoch aj udržať 3. Doplnková internetová mena so špeciálnymi pravidlami. Je nevyhnutná, eurá sa v okresoch udržať nedajú. Tri nutné predpoklady: 1. Spôsob distribúcie meny - UBI 2. Vytvorenie siete doplnkových internetových trhov 3. Internetová platforma, kde budú trhy fungovať Tri vysvetlenia: 1. Peniaze v okresoch vytvoria dopyt po tovaroch a službách. 2. Dopyt je pre firmy a podnikateľov dôležitejší, ako všetko ostatné 3. Na zavedenie internetovej meny musí splniť okres stanovené kritériá A ešte tri body navyše 1. Ak budú prosperovať okresy, bude prosperovať aj štát. Opačne to neplatí. 2. Všetko zvládne aj startup. Spolupráca so štátom však projekt výrazne urýchli. Projekt nepotrebuje žiadne verejné peniaze. 3. Klondike efekt. To je efekt, na ktorom je celé riešenie založené. Funguje vždy a všade. Regióny s dostatkom peňazí prosperujú. S odchodom veľkých firiem upadajú. Naopak, investovaním opäť ožívajú. Taylor Swift efekt, ktorí ekonómovia nedávno "objavili" je takisto variantom Klondike efektu. Ale krátkodobým. Čakajú nás však javy oveľa vážnejšie, pri ktorých sú "demografické problémy" brnkačka. Xiaomi. Vieme, prečo túto firmu spomínam? Xiaomi nedávno otvorilo autonómnu továreň na výrobu mobilov. Otázka znie, či ide iba o reklamu alebo skutočne životaschopný výrobný model, ktorý splatí vstupné náklady a bude rentabilnejší, ako továreň so zamestnancami. Ak platí bod 2, a nie je dôvod domnievať sa, že neplatí, trend bude rýchlo postupovať do iných firiem a aj iných výrobných odvetví. Masovým nasadzovaním robotov bude klesať ich cena a budú dostupnejšie aj pre menšie firmy. Zároveň s rozvojom AI budú roboty aj oveľa zručnejšie, budú sa rýchlo učiť nové funkcie. Nepochybne príde k obrovským zmenám v celom svete, ktoré výrazne zasiahnu aj Slovensko. Naša jediná doterajšia ekonomická stratégia bola lákať úplatkami (častejšie sa využíva pojem investičné stimuly) zahraničných investorov, aby sme zabezpečili aspoň nejakú zamestnanosť pre našich ľudí. Nielenže zahraničné firmy stratia dôvod niečo u nás vyrábať, pretože už nebudú potrebovať našu lacnú pracovnú silu. S nástupom automatizácie pominie ešte aj dôvod lákať investorov do našej krajiny, keďže moderné firmy nebudú zamestnávať takmer nikoho. Jasné, vytvoria sa vraj nové pracovné príležitosti - v službách. Na Západe už prešli približne rovnakým procesom, keď odtiaľ začali odchádzať firmy za lacnou pracovnou silou do východnej Európy a Ázie. Aj tam múdri ekonómovia tvrdili, že sa nič nedeje a ľudia sa presunú do služieb. Len zabudli dodať, že za polovičné platy. Až prišiel brexit, a jeho výrazná podpora práve v oblastiach, z ktorých priemysel odišiel. Rovnako v Hrdzavom páse prevláda podpora pre Trumpa. Kto vyhráva voľby v našich hladových dolinách sa tiež dlhodobo vie. Čo nás čaká? Zrejme nejaký mix Kuby a Hondurasu. Beznádejné technologické zaostávanie, chudoba, chátrajúca krajina, domy obohnané ostnatým drôtom, kriminalita. Máte, milí ekonomickí experti aspoň nejaké tušenie, čo treba urobiť? Koľko času máme? Desať, dvadsať rokov? Vie sa aspoň sformulovať to, čo bude pre Slovensko v tejto situácii dobré? No lákanie zahraničných investícií asi nie, všakže. Ani inovácie a reformy - produkovať sa bude inde a bez ľudí. Kvalitné školstvo? Ani najkvalitnejšie školstvo nenaučí rozmýšľať. Stále modernejšie technológie začnú rýchlo hĺbiť priepasť medzi moderným a tým ostatným svetom. Neexistuje žiadny dôvod si myslieť, že Slovensko zostane medzi modernými štátmi. Ekonómov čaká rozmýšľanie v oveľa širších súvislostiach. Rastom HDP sa už masy asi nebudú dať balamutiť. "Dobrá" správa je, že toto technologické tsunami nezasiahne len Slovensko. Zasiahne celú Európu, ktorej sa doteraz nepodarilo zachytiť nástup nových technológií. Práve členstvo v EÚ je našou výhodou. EU bude musieť masívne investovať do nových technológií. A následne rozmýšľať, ako dosiahnuť, aby každý obyvateľ EÚ pocítil benefity tohto procesu, teda aj obyvatelia východnej Európy. Zdaňovanie robotov asi neprinesie želateľný výsledok, pretože daňové výnosy jednoducho nebudú stačiť. Možno sa konečne začne rozmýšľať, že prioritou už nemá byť plná zamestnanosť a práca pre 1% najbohatších neofeudálov. Dúfajme, že sa prioritou stane nahradenie namáhavej ľudskej práce robotmi. A potom môžu mať očakávané zmeny dobrý koniec. Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|