|
Korupciu máme zmapovanú už celkom dobre. Poznáme jej najvyšších bossov aj drobnejších poskokov. Ale je tu ďalšia skupina spoluobčanov, ktorá natŕča ruky k štátnemu rozpočtu, hoci vie, že je hlboko deficitný. Aj takéto správanie by si zaslúžilo svoje pomenovanie a jeho aktéri tiež istú mediálnu pozornosť. Štátny dlh Slovenska dosiahol 64 miliárd EUR. To je asi 12 000 EUR na osobu. Na tej "správnej" strane spoločnosti človek očakáva, že nájde ľudí, ktorí vážnosť situácie pochopia a zrieknu sa svojich nárokov na štátny rozpočet. Nemyslím tým len politické strany. Iste, ale keď ide o peniaze, žarty a najmä slušné správanie ide bokom. Aký je potom rozdiel medzi tými, ktorí nezriadene kradnú a svätuškármi, ktorí len napĺňajú potreby spoločnosti? Na ktoré treba peniaze, všakže. Na jednej strane máme skupinu ľudí a ich charakterom blízky spôsob obstarávania peňazí. Hrubý a hlúpy. Takže o nich vie celá republika. V druhej skupine ide nepochybne o vnímavých a empatických ľudí, ktorí si potrebujú len napĺňať svoje intelektuálne potreby. Jedna vec ich však prekvapujúco silno spája. Obe skupiny potrebujú na svoju činnosť štátne peniaze. Naše peniaze, peniaze štátu, ktorý má dlh 64 miliárd EUR. Len jedni sú ti zlí a druhí, naši, tí dobrí. Rozmýšľam nad tým, podstata je tá istá, či nie? Propagandistická mašinéria Sme beží na plné obrátky. Využiť treba všetko a potom sa netreba diviť, že červené súkno občas zatemí mozog. Grantové schémy sú vhodný terč. Tak sa nám roztrhlo vrece s článkami o zlyhávaní štátu v rôznych oblastiach, životným prostredím počnúc a zábavou končiac. Občas aj rozhovor s nejakým filmovým režisérom či aktivistom, ktorý opravuje hrady. Ten štátny rozpočet sa nijako nelíši od rozpočtu domácnosti. Keď nie sú peniaze, škrtajú sa výdavky. Najmä na zbytočné či menej potrebné veci. Jeden z prvých škrtov je zábava. Tak to robí múdra rodina. Tie zvyšné si požičiavajú. A potom riešia exekútorov, resp. exekútori riešia ich. Slovensko sa správa ako druhá skupina rodín, a to zďaleka nie je problém, ktorý by spôsobil len Smer. Zadlžovali nás všetky vlády. V štáte rovnako ako v rodine existujú veci, ktoré je potrebné financovať prioritne - chorých ľudí - zdravotníctvo, chudobných, dôchodcov. Ale aj školstvo, políciu, štátnu správu, súdnictvo, obranu. Potom sú tu výdavky, ktoré by sa mali vrátiť - investičné stimuly, cesty... No a potom sú tu výdavky, u ktorých sa deklaruje, že sa nepochybne vrátia, čo sa však nikdy a v nijakej podobe nestane. Napíšu sa o tom tony vysvetlení a argumentov. S jediným cieľom - za každú cenu získať tie prachy. Uvedomujem si, že takto rozmýšľa aj veľa slušných ľudí a vôbec si neuvedomujú, že svojim konaním zvyšujú spoločný dlh. Od novín, ktoré sa samoľúbo pokladajú za najlepšie na Slovensku, by som očakával práve takto zameranú publicistiku. Namiesto toho vzbudzujú u svojich čitateľov pocit, že práve asertívne driapanie po štátnych peniazoch a egoistické presadzovanie vlastných práv je ten najlepší spôsob ľudského správania. Hlavná vec je, že primitívna propaganda vynáša a môžu sa tešiť z vysokých ziskov. Osobitná kapitola je RTVS - čierna diera na peniaze. Neriešilo sa, či jej existencia, pri množstve iných zdrojov informácii, je ešte potrebná. A RTVS si teda v poslednej dobe potrebu svojej existencie nijako neobhájila. Polovicu spoločnosti tvoria antivaxeri a nájde sa tu aj početné zastúpenie plochozemcov aj ruských priaznivcov. Tu verejno právna televízia zlyhala na celej čiare. A k tomu ešte aj prehry v parlamentných a prezidentských voľbách. Išlo o manažérske zlyhanie alebo skôr o dôvod na urýchlenú privatizáciu celého tohto cirkusu? Čo teda s tým rozpočtom? Bolo by skvelé, keby jeho príjmy boli na takej úrovni, aby dokázali financovať všetky tie nezmysly, ktoré sa skvejú na strane výdavkov. Na to treba zvýšiť príjmy, teda dane. Zistili sme, že druhá cesta - škrtanie výdavkov je nepriechodná. Ale existujú aj iné cesty. Presnejšie je teda, že ešte neexistujú (okrem jednej - viac v jednom z reklamných odkazov na konci blogu), ale treba začať o nich rozmýšľať. Alebo ešte presnejšie, začať si klásť otázky. - Ako je možné, že priemerný Švajčiar má úspory okolo 200 000 EUR. A Švajčiarsko má nízku infláciu. - Ako je možné, že ECB skúpila 3,2 bilióna dlhov štátov eurozóny a inflácia sa nezvýšila. V podstate na istú dobu zmazala veľkú časť štátnych dlhov. Štáty teda môžu míňať viac a s infláciou sa nič neudeje. - Koľko peňazí je schopná absorbovať národná ekonomika, aby dokázala produkovať tovary a služby, tak aby neprišlo k ich nedostatku a následnej vyššej inflácii? - Bitcoin vrhol na trh svoju menu v hodnote 1,5 bilióna EUR. Bez vplyvu na infláciu. - Uvažujeme vôbec o UBI? - Ako by sa dal vyplácať pri našom štátnom dlhu? Bolo by to schodné s internetovou menou? - V krajine existuje masa spotrebiteľov ochotných kupovať kvalitný tovar a služby, ale nemá peniaze. A zároveň v krajine existuje masa výrobcov schopných produkovať viac tovarov a služieb, ale nemá zákazníkov. Chýba iba dostatok peňazí aby tieto dva záujmy spojil. Ako to riešiť? - Peniaze produkujú banky. Robia to správne? Author: Jozef Stasík Contact: info@bossaworld.com |
|